Slovan mu prirástol k srdcu
Pred zápasom HC Slovan Bratislava – Dukla Trenčín sa udiala milá udalosť. Bývalý kapitán, legenda Slovana, Michal Sersen, sa lúčil s aktívnou kariérou. Klub preňho pripravil peknú rozlúčku, jeho dres išiel pod strechu štadiónu Ondreja Nepelu a zaradil sa tak do klubovej siene slávy. Michal Sersen absolvoval s mužstvom predzápasovú rozcvičku, na ktorej sa objavil aj Martin Bakoš.
Máte za sebou krásnu kariéru, čo ste prežívali, keď váš dres išiel do spoločnosti hráčov ako sú Pašek, Golonka, Šatan a ďalšie legendy?
„Je to niečo neuveriteľné a naozaj si to mimoriadne vážim. Nie je to samozrejmosť dostať sa do takej spoločnosti. Toto ocenenie považujem nielen za mňa, ale aj za rodinu a ľudí, ktorí ma počas kariéry podporovali. Veľmi dobré pocity, bol som dojatý.“
Keď ste vykorčuľovali na rozcvičku v slovanistickom drese, vynorili sa vám spomienky, keďže s viacerými hráčmi ste ešte vlani obliekali belasý dres?
„Bolo to príjemné, dostal som sa pod jemný tlak. (úsmev). Po rozcvičke som sa ponáhľal do sprchy a prezliecť sa.“
Nelákalo vás to naskočiť ešte do zápasu?
„Už nie, od marca som poriadne nestál na ľade, tréningu som veľa nedal. Už som bol v hlave takto nastavený. Som rád, že som sa mohol takto rozlúčiť. Fanúšikovia si to zaslúžili, mal som od nich celoživotnú podporu. Od rána som cítil nervozitu. Som veľmi spokojný, ako ma prijali a ako sa so mnou rozlúčili.“
Čo pre vás znamená Slovan Bratislava?
„Obrovskú časť života. Najmä toho hokejového. Klub mi prirástol k srdcu. Vychoval som tu chlapcov. Zažil som veľa krásnych spomienok, priateľstiev, kontaktov. Na to zlé sa zabúda, ale budeme spomínať na to dobré.“
Osemnásť sezón, 832 zápasov, štyri majstrovské tituly. Čo vám najviac utkvelo v pamäti?
„Titulové sezóny sa nemôžu porovnávať s ničím. Ukončíte sezónu s víťazstvom, to je ten najlepší pocit. Aj prvé sezóny v KHL sme zažili fantastickú atmosféru proti famóznym hráčom. Bola výluka, zišli sa tam vynikajúci hráči, ale to aj v Slovane. Višňovský, Sekera, Šatan… Toto sú momenty, na ktoré rád spomínam.“
Gratulovalo vám množstvo hokejistov. Medzi nimi aj Sidney Crosby. Čo na to hovoríte?
„Wow, jednoducho wow. Chalani na marketingu odviedli výbornú prácu. S každým z hráčov, ktorý mi tam niečo zaprial, som prežil niečo pekné. Je to úžasné, klobúk dolu.“
Aj si uvedomujete, že vás zaradili medzi najväčšie legendy Slovana?
„To je niečo, čo človek v daný moment nevie vyhodnotiť. Je to niečo, ako keď sme získali na majstrovstvách sveta striebro. Najprv sme boli sklamaní a ocenili sme ten úspech až neskôr. Samozrejme si to vážim.“
Dali ste sa na trénerskú kariéru, vo Fínsku trénujete v Tampere aj svojho syna. Aké to je?
„Je to niečo nové. Nie je to len tak, že lusknete prstami a ide to automaticky. Aj tam sa musíte učiť nové veci. Je to pre mňa nová skúsenosť. Som rád, že mám priestor sa rozvíjať v jednej z najlepších hokejových organizácií v Európe. Sú tam fantastickí ľudia a kolegovia. Verím, že ma to v živote ďalej posunie.“
V hokeji ste si zažili veľa, viete ako sa na Slovensku trénuje. Čo vám teraz Fínsko ukazuje?
„Ja som sa doteraz nevenoval na Slovensku trénovaniu mládeže. Ak teda nepočítam svojich synov. Toto je práca na plný úväzok, ako som povedal, je to pre mňa nová výzva.“
Trištvrte hodiny pred zápasom sme si dali námahu a rátali sme fanúšikov, ktorí mali na sebe dres s vaším menom. Bolo ich 32, dochádza vám toto, že ste pre nich vzorom, hráč, ktorého ľudia milovali?
„Až mám z toho zimomriavky, nikdy som nebol nejaký strelec. Preto som rád, že som si získal tých ľudí. Je to o tvrdej práci, poctivosti, inak to nejde. Som vďačný a ďakujem im za to.“
Počas vašej kariéry vám deti vyrástli, ste rád, že tu mohli byť a vnímať tento míľnik?
„Predovšetkým ten starší si to už uvedomuje, o čo ide. Mladší je rád, že sa môže naháňať vo VIPke (úsmev), ten je iný level. Každopádne som rád, že sa toho mohli zúčastniť.“
foto: Tomáš Zubák/Ivan Vilček
