Říha vždy preferoval útočný hokej, „betónovanie“ bolo neprípustné, spomína Michal Hreus

Michal Hreus je ďalším z hráčov, ktorí v minulosti hrávali za Slovan. Okrem toho má za sebou pôsobenie v Česku, Nemecku, na Slovensku hrával v Žiline a Skalici. So Slovanom získali tri tituly, raz sa tešil so Žilinou a ešte v úvode svojej kariéry s Mad Dogs München. Kreatívny, šikovný stredný útočník sa hokejom bavil, čo ocenilo aj vďačné bratislavské publikom. Ako si na svoje úspešné účinkovanie v Slovane spomína Michal Hreus, o tom sa dočítate v našom rozhovore.

Vaše začiatky so seniorským hokejom sú spojené so Spartou Praha, prečo Praha?

„Bol som v reprezentačnom výbere Československa do 16 rokov. Počas sústredenia v Čechách sme hrali priateľský zápas so Spartou, kde ma oslovil ich tréner. Dostal som možnosť v Prahe študovať na športovom gymnáziu a neskôr na vysokej škole na fakulte telesnej výchovy. V starom režime to bol zaujímavý model, preto som túto ponuku prijal.“

Vaša kariéra pokračovala v Nemecku, kde ste strávili štyri sezóny. Ako by ste zhodnotili túto anabázu?

„V Nemecku som pôvodne plánoval odohrať jednu sezónu a potom s hokejom pokračovať v zámorí. Tam som sa ocitol v kempoch, v tom období to bolo v Amerike také divoké, preto som sa rozhodol stráviť pár sezón ešte v nemeckej lige. Štýl hokeja mi vyhovoval“

Na Slovensku ste pôsobili v Skalici, Slovane a Žiline. Po krátkom pôsobení v Skalici ste prestúpili do Slovana, kde sa vám podarilo získať titul. Okrem toho ste úspešne reprezentovali Slovensko na Majstrovstvách sveta v Petrohrade. Dá sa táto sezóna považovať za najúspešnejšiu vo vašom hokejovom živote?

„Moje pôsobenie v Slovane považujem za veľmi úspešné. Tak prvé ako aj druhé, keď som sa po čase do Slovana vrátil. Dá sa povedať, že ročník 1999/2000 mi vyšiel nad očakávanie dobre.  Výborne som si rozumel s Vasilijom Pankovom a Jánom Lipianským, za nami nastupovali Višňovský s Babkom. Okrem titulu so Slovanom som sa dostal na Majstrovstvá sveta, kde sme s reprezentáciou vybojovali v Petrohrade strieborné medaily. Dosiahol som dva vrcholy v jednej sezóne. Mám na toto obdobie pekné spomienky.“

Po pôsobení v Žiline a Litvínove ste sa do Slovana vrátili. Bola motivácia vyhrať s klubom ďalšie tituly?

„Každý rád vyhráva trofeje. Mne sa darilo s Mirom Lažom a Radoslavom Kropáčom, spolu sme si rozumeli aj na slepo.  V tom čase bol v kabíne výborný kolektív, čo je základ úspechu.“

Slovan hrával aj európske súťaže, ktorý zápas vám najviac utkvel v pamäti?

„V ročníku 1999/2000 si dobre pamätám na zápas s Luganom, kde sme zostali pred bránami semifinále. V prípade nášho postupu, sa záverečná časť  malo hrať  v Bratislave. O to je to väčšia škoda, že sme prvý zápas na ihrisku súpera nezvládli. Brankár súpera nám doma nedovolil postúpiť, napokon sme dostali gól do prázdnej brány a prehrali 5:6. Spomínam si na vystúpenie Slovana v SuperSix, kde sme skončili v Petrohrade na kvalitne obsadenom turnaji v sezóne  2007/2008 na treťom mieste. „

Vy ste boli známy skôr ako dvorný nahrávač spoluhráčom na góly. Pri vašom góle ste oslavne gestikulovali rukami smerom k divákom, o čo tam išlo?

„(Úsmev). To bolo gesto, ktoré som si priniesol z domu. Mali sme dvoch psíkov, dcéra chodila po štvornožky. Keď som odchádzal na zápas vždy ma chodili odprevádzať. Všetkým som gestom ukázal a povedal, má rád teba aj teba. Manželka mi povedala, aby som to ukázal aj v televízii.  Sľúbil som jej, že keď dám gól, tak to spravím. Tribúny som tým bavil, keď sa mi začalo dariť, nemohol som to porušiť (úsmev). Preniesol som to na ľad a tribúny, kedže som mal rád všetkých.“

V zápasoch ste najčastejšie nastupovali s číslom 39 a 93. Čo symbolizuje?

“ 9.3. som sa narodil, 39 som som osvojil, ale obidve tieto kombinácie mi prinášali šťastie, kariéru som dohrával s 93.“

Počas vášho účinkovanie v Slovane ste zažili viacerých trénerov, jedným z nich bol aj terajší tréner belasých Miloš Říha. Ako by ste ho charakterizovali.?

„Mne českí tréneri počas môjho účinkovania v Čechách vyhovovali. Miloš Říha je tvrdý tréner, ale na druhej strane je konštruktívny, chce aby mužstvo a útočníci boli kreatívni. Preferoval útočný hokej, čo mne ako útočníkovi vyhovovalo. Mal v kabíne autoritu, žiadne „betónovanie“ z jeho strany neprichádzalo do úvahy.“

Diváci vás poznajú z komentovanie hokejových prenosov, ako ste sa k tomu dostali?

„V minulosti som chodieval do RTVS, Slovan hral vtedy na štadióne Vladimíra Dzurilu. My sme mali po sezóne, už ani neviem, kto mi od nich zavolal. Mne to hlavne pomáha pri mojej práci, keďže som sa vydal na trénerskú cestu. Zápas si môžem od sledovať z odborného hľadiska. Mám možnosť vidieť top tímy na vlastné oči. Je to zážitok pre mňa, súčasne ma to trénersky posúva.“

Spomínate, že ste trénerom, koho trénujete?

„Trénujem v Slovane starších žiakov. V minulosti som viedol aj mladších žiakov.“

FOTO: SITA , Peter Zagiba