Príspevok od nášho fanúšika k zápasu v Záhrebe (FOTO)

Deň „D“: 26.09.2014, čas „Č“: 7.00 hod., miesto „M“: Zimný štadión Ondreja Nepelu, Bratislava.

Hŕstka fanúšikov hokejového Slovana Bratislava sa stretáva, aby cez Rakúsko a Slovinsko nabrala smer Záhreb (Chorvátsko), kde sa večer o 18.30 hod. začne zápas Slovana proti domácemu Medveščaku Záhreb.

            Počasie je síce sychravé, ale na nálade účastníkov prvého výjazdu v tomto ročníku KHL to nie je badať. Práve naopak, stretáva sa partia optimisticky naladených fanúšikov (foto 1).

            Cesta prebieha plynule, v Rakúsku sú „iba“ tri pauzy. Samozrejme, nezabudneme zanechať nálepku o našej prítomnosti (foto 2).

            Takáto pokojná cesta však trvá iba po hranice medzi Slovinskom a Chorvátskom o cca 13.00 hod. Otvoria sa dvere autobusu a počujeme hlas colníka, ktorý sa pýta: „Navijači…?“ (fanúšikovia). Naša odpoveď znie: „Áno, navijači…“ Tu začína nekonečný príbeh zdržiavania na hraniciach. Najprv kontrola občianskych preukazov, pričom im pozoruhodne zlyháva počítačový systém, neskôr kompletná kontrola batožiny a autobusu. Výsledkom je zdržanie o cca 2,5 hodiny, obava, či stihneme zápas a samozrejme policajný sprievod od hraníc až po zimný štadión v Záhrebe (foto 8 a 9).

            Šťastena nám priala a na štadión sme sa dostali včas, aby ešte predseda fanklubu stihol zabezpečiť a rozdať lístky. Radosť a dobrá nálada fanúšikov, ktorí sa už zhromaždili pri štadióne, bola neopísateľná, každý sa tešil na večerný zápas.

            Čas 18.30, začiatok zápasu. Fanúšikovia bratislavského Slovana sa zhromažďujú v sektore Západ A, aby povzbudili svojich miláčikov. Atmosféra je perfektná, hrdlá si ideme vykričať, veď aby nás bolo počuť aj domov na Slovensko. Priebeh zápasu opisovať netreba, tí čo boli na štadióne vedia a tí, ktorí zostali doma a pozerali v televízii, môžu banovať, že sa nezúčastnili. Veď vidieť naživo víťazstvo Slovana Bratislava a druhý hetrik obľúbeného Laca Nagya naozaj stojí za to.

            Zo štadióna odchádzame spokojní a s presvedčením, že za Slovanom sa oplatí ísť aj na koniec sveta…

[Best_Wordpress_Gallery gallery_type=“thumbnails“ theme_id=“1″ gallery_id=“47″ sort_by=“order“ order_by=“asc“ show_search_box=“0″ search_box_width=“180″ image_column_number=“5″ images_per_page=“30″ image_title=“none“ image_enable_page=“1″ thumb_width=“180″ thumb_height=“90″ gallery_name=“zahreb trip“ thumb_click_action=“undefined“ thumb_link_target=“undefined“ popup_fullscreen=“0″ popup_autoplay=“0″ popup_width=“800″ popup_height=“500″ popup_effect=“fade“ popup_interval=“5″ popup_enable_filmstrip=“1″ popup_filmstrip_height=“70″ popup_enable_ctrl_btn=“1″ popup_enable_fullscreen=“1″ popup_enable_info=“1″ popup_info_always_show=“0″ popup_enable_rate=“0″ popup_enable_comment=“1″ popup_hit_counter=“0″ popup_enable_facebook=“1″ popup_enable_twitter=“1″ popup_enable_google=“1″ popup_enable_pinterest=“0″ popup_enable_tumblr=“0″ watermark_type=“none“ watermark_link=“http://web-dorado.com“]

Foto 2 – aj pána Tičara (otec Roka Tičara)

Foto 3 – aj pani Jegličovú (mama Žigu Jegliča)

Foto 4 – stretli sme aj pána Kopitara staršieho

Foto 7 – Top fanúšik

 

Autorka článku: Janette Farkašová