Pohľad z A3 – Kde sa podelo srdce?

Páni hráči, páni tréneri, čo to včera bolo? Čo sme to včera my, permanentkári a ostatní platiaci diváci, ktorí stojíme za našim Slovanom, videli? Kde sa podelo srdce? Kde sa podelo to nasadenie, ktorým ste oplývali v úvodných dueloch tejto sezóny?

Po nich som si v duchu hovoril “Toto je Slovan, ktorý sa mi páči. Slovan, ktorý dokáže osloviť každého fanúšika dobrého hokeja“. Namiesto toho sme v posledných zápasoch svedkami nezáživnej hry, statického herného prejavu bez korčuľovania, bez výraznejšieho “forčekingu”, hry bez duše. Pýtam sa, kde nastala tá zmena? Prečo hráči, ktorí sa v úvode sezóny zrážali o každý puk, nebáli sa odvážnejších výpadov v ofenzíve, kombinačných akcií, dnes pôsobia zakríknutým dojmom, akoby im niečo resp. niekto zväzoval ruky? Nebudem zatiaľ „biť na poplach“ ako to má vo zvyku niekto iný, ale výsledky, ako aj nespokojnosť značnej časti fanúšikovskej obce, dávajú jasne najavo varovne zdvihnutý prst.

My, najvernejší fanúšikovia, budeme za Slovanom stáť za každých okolností. Páni, zápasy sa dajú prehrať, ale nie po výkone bez obetavosti, bez srdca a bez hrdosti k dresu ktorý nosíte. Pretože Slovan, to nie je len klub, to nie je len práca, to je aj emócia, ktorú predávate smerom do hľadiska, smerom k ľudom, ktorým na belasej farbe záleží.