V juniorke zažil krásne roky, budúcnosť má otvorenú
Medzi opory zadných radov juniorov Slovana patril Filip Vidovič. Ten sa spoločne s viacerými mladými hráčmi pokúšal v letnom prípravnom období zaujať trénera Říhu a dostať sa do A mužstva. Napokon zostal v juniorke, s ktorou sa tešili zo zisku bronzových medailí.
Sezónu ste začali v príprave s A mužstvom, aká to bola pre vás skúsenosť?
„V prvom rade by som chcel poďakovať, že som mal možnosť trénovať s A mužstvom. Bola to pre mňa obrovská skúsenosť a chcel by som si to určite zopakovať.“
Kto z hráčov bol v kabíne lídrom?
„Z môjho pohľadu to bol jednoznačne Radek Smoleňák.“
Do A mužstva ste sa napokon nedostal, boli ste sklamaný?
„Priznám sa, sklamanie tam bolo. Mal som malú nádej, ale niekde v kútiku duše som tomu veril.“
Juniorka vstúpila do sezóny v pozícii obhajcu, mužstvo prešlo istou obmenou. Napokon ste získali bronz, spokojný?
„Mužstvo prešlo výraznou obmenou, zo zlatého mužstva nás tam ostalo zopár a snažili sme sa korigovať mladších hráčov. Mali sme veľký deficit hráčov ročníku 97, ale aj napriek tomuto nedostatku sme ako tím dosiahli na ďalšiu medailu do zbierky. I keď nie zlatú, ale nemôžme vyhrávať každú sezónu (úsmev).“
Zaujímavosťou tohto súboja s Popradom bolo, že doma ste nevyhrali ani jeden zápas, čomu to pripísať?
„Bola to dlhá a vyčerpávajúca sezóna a každý zápas nás stál veľa síl. Vonku v Poprade sme dokázali vyhrať prvé dve bitky no vojnu sme nevyhrali. Nasledovala príliš predčasná radosť a skoro sme na to doplatili a padli na samé dno. Boli tam aj iné faktory, o ktorých netreba dúfam hovoriť. Som nesmierne rád, že sme sa s chalanmi nenechali zlomiť a dotiahli sme súboj o 3. miesto do víťazného konca.“
Osobne vám čo sa týka bodov sezóna vyšla, či mohlo to byť aj lepšie ?
„Vždy to môže byť lepšie, no nemôžem sa sťažovať. Som rád, že som mohol pomôcť hlavne mužstvu a osobne štatistiky som riešil až potom.“
So Slovanom ste v podstate vyhrali všetko čo sa vyhrať dalo. Aké sú vaše plány smerom do budúcna?
„Tréneri nás každý rok priviedli k medaile a chcel by som im poďakovať za krásne tri sezóny, ktoré som v juniorke zažil. Pod krídlami trénerského dua Miroslav Mosnár – Jozef Pethö som hokejovo vyrástol a budem na toto obdobie spomínať vždy s úsmevom na tvári. A čo sa týka mojej hokejovej budúcnosti, tak sa priznám, že mám trošku obavy, čo so mnou bude po ďalšie sezóny. Dúfam, že moja hokejová kariéra touto sezónou nekončí, chcel by som toho ešte veľa dosiahnuť.“
Foto: Starline.sk a ocelari.cz.
