Príbeh, ktorý napísal sám život

Neodmysliteľnou súčasťou zápasov nielen hokejového Slovana Bratislava sú roztlieskavačky, ktoré na tribúnach burcujú fanúšikov svojimi choreografiami. Jednou z nich je Viktória Sedláčková, ktorá pôsobí u Slovakia Cheerleaders od roku 2021.

Bolo vašim snom stať sa členkou roztlieskavaščiek?  

„S mamou, tatinom a sestrou sme šli na zápas KHL v roku 2014. Mala som 7 alebo 8 rokov a práve vtedy, nepamätám si, či to bolo presne na tom zápase, ale určite v tom období som sa pozerala na roztlieskavačky, ako tancovali, aké boli krásne, ako sa na ne ľudia pozerali a tá atmosféra okolo toho, ako to dotvárala… a vtedy som mojej mame povedala: „Mami, raz tu budem tancovať s nimi! Ja sa stanem roztlieskavačkou…“ Pamätám si, ako som si každý deň manifestovala, že sa raz dostanem na štadión, a reálne som sa tam dostala. Naozaj to je o tom, že ak niečo naozaj chceme a ideme si za tým, tak sa nám to aj splní.“

Ako dlho sa venujete a ste členom rozlieskavačiek?

„K roztlieskavačkám som prišla v decembri 2021, takže už to bude môj piaty rok, čo som súčasťou tohto tímu.“

Kto vás k tomu priviedol?

„K tomuto som sa priviedla sama (úsmev) nikomu som o tom nehovorila, až kým som nešla na prvý tréning roztlieskavačiek. Už odmalička som tancovala, k čomu ma priviedli moji rodičia, lenže pre chrbticu som musela s tancom skončiť, lebo mi to doktori zakázali. Po dvoch rokoch rehabilitácií a nosenia takého plastového korzetu mi povedal doktor, že už je to lepšie a že už to mám zastabilizované, tak som hľadala miesta a pozerala videá na internete a našla som profil našich roztlieskavačiek, tak som im tam napísala.“

Videli sme vás tancovať na hokeji ako aj na futbale. Na ktorom zo štadiónov sa vám viac páči?

„Každý zo štadiónov má svoje čaro. Tancovali sme na Tehelnom poli, na americkom futbale v Nitre, ale za mňa to je najlepšie na štadióne Ondreja Nepelu, tam sa cítim ako doma, keďže už aj s fanúšikmi sa tam poznám a vždy sa pozdravíme alebo porozprávame.“

Robieva sa nominácia, ktorá z vás pôjde tancovať na zápasy? Alebo máte dopredu daný rozpis?

„Trénerka vždy posiela anketu do skupiny, do ktorej sa nahlásime, kto môže/nemôže, a podľa toho vyberie dievčatá na zápas.“

O tanci sa hovorí, že je to šport. K športu patria aj zranenia, ako je to vo vašom prípade?

„Ako som spomínala, ja som mala problémy s chrbticou, ale či to bolo z tancovania, to neviem (úsmev). A u nás v tíme? No… nepamätám si, že by sa niektorá z nás zranila kvôli roztlieskavaniu. Robíme aj pyramídy niekedy a vždy si dávame pozor a istíme tú babu, čo je na vrchu. Na ľade sme sa ešte nešmykli a zo schodov tiež nepadli, takže je to dobré.“

Od malička fandíte Slovanu?

„Áno, už ako malá ma brávali rodičia na hokej, chodila som do kotla, kričala. Keď sme boli v KHL-ke, tak som tam bola asi na každý zápas.“

Máte pri choreografiách naučené, aký tanec je priradený k zvučke, ktorá práve znie?

„Máme to rozdelené, túto sezónu sme to pozmenili a tancujeme čisto podľa dievčat, ktoré sedia v strede na A4. Tie rozhodnú, čo ideme tancovať, a podľa nich to tancujeme aj my. Máme veľmi veľa prvkov. Takže väčšinou je to o tom, čo dá to dievča na A4, a my sa musíme na to chytiť, ale potom máme aj prvky, ktoré idú na dané pesničky, napríklad: I love rock&roll, Put your hands up in the air alebo od Queen We will rock you, kedy už vieme prvok, ktorý na tú pesničku pôjdeme.“

foto: Archív Viktória Sedláčková