Slovan je moja srdcovka!

SlovanPositive sa tentokrát zhováral s bývalým hráčom a kapitánom ŠK Slovan Bratislava – Michalom Hanekom. 34 ročný defenzívny univerzál nám o sebe prezradil rôzne zaujímavosti, o ktorých sa dočítate v nasledujúcom rozhovore:

Michal vráťme k tvojim začiatkom, kde ste začínali s futbalom?
„Začínal som v Trenčíne vo futbalovej triede, odkiaľ som prešiel do Nitry, kde som hrával za dorast. Po ukončení školy som išiel do Dubnice, ktorá je blízko môjho rodiska, tu som pôsobil päť rokov. Keď som mal 22 rokov prestúpil som do Ruska, kde som obliekal dres Dynama Moskva.“

Aký ste boli žiak?
„Na základnej som bol dobrý žiak, mával som jednotky a dvojky. Keď som prešiel do Trenčína, kde bola futbalová trieda, už to bolo trošku horšie, boli sme samí chalani v triede, ale na tie dvojky, trojky som to zvládal.„

Z Dubnice ste prestúpili do ruskej ligy, pôsobili ste v Dyname Moskva, ako k tomu to prestupu prišlo?

„Bol som kapitánom v reprezentácii do 21 rokov, zástupcovia moskovského tímu ma dlhšie sledovali, či už počas reprezentačných zápasov alebo aj klubových. Verím, že som ich upútal dobrými výkonmi.„

Ako ste na tom boli s jazykom, keď ste odchádzali do Ruska?
„Z počiatku horšie. Ale po pár mesiacoch som sa naučil jazyk, osobne sa mi jazyky dobre učili, hral som vo viacero kluboch v zahraničí, kde som bol nútený sa daný jazyk naučiť. Azbuka bola horšia, ale v komunikácii som nemal problém.„

Moskva patrí k jednému z najdrahších miest sveta, ako sa v nej žilo?
„Býval som v slovenskom dome, čo bola časť veľvyslanectva, žilo tu veľa Slovákov, mal som tam domáce prostredie, slovenskú reštauráciu. Z toho to pohľadu to bolo výborné, uľahčilo mi to v Moskve život. Pre mňa bola Moskva príliš veľké mesto, uprednostňujem pokoj, menšie mestá. Je to krásne mesto, z môjho pohľadu navštiviť pamiatky za týždeň úplne stačí. Žiť tam dlhšie by som nevedel, strávil som v Dyname tri roky a už ma to ťahalo inam.„

Počas pôsobenia v Moskve ste boli sám, alebo s rodinou?
„Prvý rok som bol sám, neskôr ďalšie dva roky spolu s budúcou manželkou, s ktorou sme sa zobrali a žijeme spolu do dnes.„

Trénoval Vás pán Hřebík, aký je to tréner?
„Pán Hřebík je špecifický tréner, je hlavne fantastický odborník! Zaujali ma jeho poznatky k systému, k samotnému futbalu, z toho to pohľadu mi dal veľa. Ja som s ním vychádzal dobre, mal síce nejaké veci, ktoré sa ťažko chápali, ale negatívnu skúsenosť som s ním nemal.“

Účinkovanie v Ruskej metropole hodnotíte pozitívne?
„Určite áno! Počas týchto mojich klubových povinností človek zažije rôzne situácie. Sú to obrovské skúsenosti do života. Ak ste navyše v zahraničí sám, neviete úplne dobre jazyk, nie je to jednoduché, človeku to dá silu. Spoznal som tu veľa zaujímavých ľudí, hral som proti perfektným hráčom. Svoje pôsobenie v Dyname hodnotím preto len pozitívne, strašne veľa som sa naučil.“

Potom ste prestúpili do Sparty ako k tomu došlo?
„Ako som spomínal v Rusku ma viedol tréner Hřebík, ktorý ma odporučil trénerovi Grigovi, ktorý v tom čase viedol Spartu.„

Ako by ste zhodnotili svoje účinkovanie na Letnej?
„Prvý zápas mi nevyšiel, urobil som tam chybu, vypadol som zo základnej zostavy. Nastúpil som aj na derby proti Slávii, kde mi puklo v kolene, pre zranenie som dlho nehral, návrat do zostavy bol ťažký. Sparta bola moja najhoršia futbalová zástavka, aj čo sa týka zdravia aj samotných výkonov. Sparta je európsky veľko klub, s dobrou infraštruktúrou,kvalitným manžmentom, fanúšikovským zázemím alebo samotným hráčskym kádrom.„

Ako vidíte šance Slovana v odvete proti Sparte?
„Ak mám byť úprimný šance vidím minimálne, napriek tomu, že Slovan je moja srdcovka! Strávil som tam tri krásne roky, stále im fandím a budem fandiť, ale momentálne Slovan na Spartu nemá. Tréner Chovanec asi za tento krátky čas nedokáže urobiť s mužstvom veľké prevratné zmeny. Aj keď Slovan môže uhrať dobrý výsledok, tí chalani nemajú čo stratiť! V lige sú pod väčším tlakom ako v Európskej lige. Stratiť môžu maximálne vysokou prehrou, ale to si nemyslím.„

V čom je Sparta doma silná?
„Tréner Lavička má v tíme viacero reprezentantov, podarilo sa mu vybudovať veľmi silný tím aj charakterovo. Hrajú fyzický a behavý futbal, momentálne sú morálne silní. V útoku majú strelca v podobe Lafatu, čo je pre mužstvo obrovská výhoda. V týchto atribútoch Sparta nad Slovanom vyhráva.„

Pamätáte si derby zápasy medzi Slovanom a Spartou z federálnej republiky?
„Jednoznačne si pamätám, sledoval som Slovan, presne si spomínam na miesto v obývačke, z ktorého som s otcom pozerával tieto derby zápasy. Videl som aj zápas, kde Slovan prehrával so Sláviou 1:2 a Peťo Dubovský dal dva góly a otočil zápas na 3:2. Veľa ľudí bolo na futbale v tej dobe! Aj Spartu som sledoval, keď za ňu hrával Stano Griga alebo súčasný tréner Slovana Jozef Chovanec, mal som tak 10 rokov.„

Hrali ste niekedy proti Sparte ako súper?
„Iba na halovom turnaji „ Fortuna víkend šampiónov“ v drese Slovana sme vyhrali nad Spartou 5:3. V hale panovala vynikajúca atmosféra, rád na ten turnaj spomínam, aj keď sme skončili v skupine tretí.“

Mali ste nejaký futbalový vzor ?
„Od malička som mal rád futbal, rád som ho hral i pozerával. Keď som vyrastal ani nie, neskôr, keď som mal 16-17 rokov bol ním Alexandro Nesta. Páčil sa mi jeho elegantný štýl. Fantastický futbalista pre mňa, vždy som ho obdivoval.„

Po Sparte pokračovala vaša kariéra v Slovane Bratislava, ako ste sa dostali do Bratislavy?
„Pred odchodom do Slovana som pod trénerom Bilkom ešte odohral jeden prípravný zápas, dokonca som v ňom dal aj gól. Bol o mňa v Bratislave záujem, v mojej situácii v Sparte som cítíl, že prestup by mi prospel, chcel som hlavne pravidelne hrávať. Aj keď Slovan bol v takej situácii vtedy, postúpil z druhej ligy, ešte za pána Černáka, ktorý skriesil Slovan. Prvotná dohoda znela hosťovanie do konca roka, potom sme následne podpísali trojročnú zmluvu. Mne sa páčila atmosféra v klube, jeho smerovanie, ciele a práca pána Černáka. Uprednostnil som Slovan pred hosťovaním v nejakom českom klube, kam ma Sparta chcela poslať.“

V roku 2009 ste sa stali majstrom v belasom drese, s kým ste najlepšie v kabíne vychádzali?
„Boli sme vynikajúci kolektív! Doteraz sa stretávame partia chalanov. Najviac som si rozumel asi s Peťom Černákom, Kubom Sylvestrom, Maťom Ižvoltom, Peťom Struhárom, Mirom Poliačkom, strašne veľa super chalanov v tom období hralo za Slovan! Raz za rok sa stretneme u niekoho pospomíname na staré dobré časy. Veľmi rád spomínam aj na fanúšikov Slovana, ktorí nám veľmi pomáhali a fandili na zápasoch.“

V tom období ste boli známi svojou bradou, bola to stávka, či účel?
„Chcel som to v kabíne vyhecovať, navrhol som to spoluhráčom, že ideme do toho, napokon som ostal v tom sám (smiech). Povedal som, že to dodržím, pokým nebudeme majstri dovtedy si nechám bradu! V tom čase ešte nebolo jasné čí budeme majstri… našťastie sa nám to podarilo, ale plánoval som bradu dokým sa nestanem raz majstrom (smiech).„

V tom roku ste nastúpili na exibičný zápas proti SSC Neapol ako si naň spomínate?
„Spomínam si na ten zápas rád, bol to môj posledný zápas za Slovan. Chcem sa poďakovať Lacovi Peckovi, že mi dal možnosť ho odohrať. Zaspomínal som si na svoje tri roky v Slovane, vychutnával som si ho. Proti Neapolu nehráme navyše každý týždeň, bol to zážitok nielen pre divákov, ale aj pre nás hráčov.“

Prečo ste odišli zo Slovana do Prešova, nebol to svojím spôsobom krok späť?
„Svoje pôsobenie v bratislavskom Slovane hodnotím pozitívne. Bolo to celkom úspešné obdobie. V prvom ročníku sme skončili na treťom mieste, čo bolo nad očakávaniami. Ďalšia sezóna nám príliš nevyšla, keď sme skončili piati. V poslednej sme sa stali majstrami, takže z tohto hľadiska som spokojný. Mal som ešte platnú zmluvu v Slovane do konca roka, rozhodol som sa odísť v lete do Prešova, ktorý ma vtedy veľmi chcel. Zlanáril ma aj Miro Poliaček, ktorý tam hral. Navyše do Slovana prišli noví stopéri Kornel Saláta a Radek Dosoudil, konkurencia bola obrovská, chcel som hlavne pravidelne hrávať. Po futbalovej stránke možno krok späť, ale z tej druhej stránky je to najpoučnejšie obdobie v mojej kariére. Porovnal by som to k obdobiu z ľudského hľadiska v Dyname Moskva tiež mi to dalo veľa. Som za toto pôsobenie vďačný. Pomohol som chalanom, čo tam v tom čase boli.„

Po roku ste Prešov vystriedali za Poľsko, ako sa vám tam páčilo?
„Z futbalovej stránky mi futbal v Poľsku sedel, jazyk nebol ťažký, rýchlo som sa ho naučil. Hral som za Poloniu Bytom a Zaglebie Lubin. V Lubine som vydržal pol roka, nadobudol som pocit, že moja budúcnosť v tomto klube nie je optimálna, mal som potrebu ísť ďalej. Manželke sa najviac páčilo v Lubine.“

Vystriedali ste kluby v krajinách V4, ako by ste porovnali tieto ligy?
„Naposledy som hral v Maďarsku za Diósgyor VTK, na zápasy chodilo 10 000 divákov, dokonca na zápasy chodili aj ľudia zo Slovenska, keďže klub sídli v Miscolci, ktorý nie je ďaleko napríklad z Košíc, Lučenca alebo Rimavskej Soboty. Keď sme hrali s Ferencvárosom na zápase bolo aj 15 000 divákov, je to kvalitná liga, z roka na rok jej kvalita stúpa. Dotácie pre kluby zo štátu fungujú, kluby majú dobré štadióny, v lige hrá viacero zahraničných hráčov. Reč bola však náročná, dosť dlho mi trvalo, kým som sa dokázal dohovoriť po maďarsky. Futbalovo sa mi najviac darilo v Poľsku, za ten rok a pól čo som tam bol nedám na Poľsko dopustiť, mám tam veľa kamarátov, s ktorými som v kontakte. Ich futbalová mentalita mi bola bližšia ako v Čechách. Veľa chalanov, Slovákov sa v Poľsku presadilo. V Sparte ma zužovali zranenia, toto pôsobenie mi moc nevyšlo.“

Pred odchodom do Maďarska ste chvílu pobudli aj v Rakúsku, keď to tak zhrniem, v krátkej dobe ste menili viacero klubov. Ako ste to zvládali s rodinou, tie nové začiatky a presuny?
„V Rakúsku všetko fungovalo ako švajčiarske hodiny, nič nemeškalo, čo bolo na zmluve to sa vyplatilo na čas. Po tejto stránke perfektné! Tie presuny, máte pravdu nebolo to ľahké, bolo to náročné pre moju manželku, ktorá mi pomohla, stála pri mne, vytvárala mi ideálne prostredie, aby som sa mohol venovať futbalu, starala sa o rodinu. Som jej za to vďačný.“

Za slovenskú reprezentáciu ste odohrali 14 zápasov , v roku 2002 (29.4.2002) ste odohrali svoj prvý zápas, pamätáte si proti akému súperovi to bolo?
„Bolo to pod trénerom Jurkemikom, v priateľskom zápase v Japonsku (1:0 pre Japonsko pozn. redaktor). Odohral som záverečných 15 minút. Úžasný zážitok, krásne spomienky mám na to, v hľadisku bolo 50 000 ľudí, krásny štadión, perfektná atmosféra.“

Čo dnes robí Michal Hanek?
„Dnes hrávam ešte aktívne futbal za Martin tretiu ligu. Trénujem a venujem sa mládeži, mám na starosti 12 ročných chlapcov. Pomáham organizovať rôzne futbalové udalosti, turnaje. Stále sa hýbem okolo futbalu, mám ho rád, pripravujem sa na trénerskú dráhu, to je môj cieľ.„

Ako ste sa dostali do Martina?
„Manželka je z Martina, tu sme sa zabývali, je tu krásne prostredie, príroda, milí ľudia, krásne mestečko. Máme tam postavený rodinný dom, jelene a srnky nám chodia po ulici (smiech). Veľmi som tu spokojný.“

Čo zvyknete robiť vo voľnom čase?
„Hlavne sa venujem rodine, vybehnem občas na turistiku, prípadne sa zdokonaľujem v cudzom jazyku, či štúdiu trénerstva. Jazyky sú dôležité v dnešnej dobe. Dohovorím sa anglicky, poľsky, rusky, maďarsky i keď to je také slabšie.“

[Best_Wordpress_Gallery gallery_type=“thumbnails“ theme_id=“1″ gallery_id=“73″ sort_by=“order“ order_by=“asc“ show_search_box=“0″ search_box_width=“180″ image_column_number=“5″ images_per_page=“30″ image_title=“none“ image_enable_page=“1″ thumb_width=“180″ thumb_height=“90″ gallery_name=“michal hanek“ thumb_click_action=“undefined“ thumb_link_target=“undefined“ popup_fullscreen=“0″ popup_autoplay=“0″ popup_width=“800″ popup_height=“500″ popup_effect=“fade“ popup_interval=“5″ popup_enable_filmstrip=“1″ popup_filmstrip_height=“70″ popup_enable_ctrl_btn=“1″ popup_enable_fullscreen=“1″ popup_enable_info=“1″ popup_info_always_show=“0″ popup_enable_rate=“0″ popup_enable_comment=“1″ popup_hit_counter=“0″ popup_enable_facebook=“1″ popup_enable_twitter=“1″ popup_enable_google=“1″ popup_enable_pinterest=“0″ popup_enable_tumblr=“0″ watermark_type=“none“ watermark_link=“http://web-dorado.com“]

foto archív Michal Hanek