Päť postrehov zo zápasu s Atlantom Mytišči

V dnešnom zápase videli diváci takmer všetko, ani k poriadnej bitke nebolo ďaleko. Čo ale nevideli, bola koncentrácia hráčov na jeden z kľúčových zápasov sezóny celých 60 minút. Pri pohľade na konečný výsledok fanúšik neveriacky krútil hlavou, nikomu sa ani nesnívalo, že môže zažiť podobný scenár ako s Nižnekamskom, Medveščakom, či Minskom.

Ospalá prvá tretina

Nalejme si čistého vína, vstupy do zápasov Slovanu v tejto sezóne nejdú. Takmer so železnou pravidelnosťou inkasuje Slovan prvý gól v úvode tretiny, čím automaticky zlyháva plán, s ktorým hráči vstupujú do stretnutia. Podobne ako v zápase s Minskom aj dnes Slovan musel dobiehať dvojgólové manko. Hráči sú pod tlakom, hra sa im nedarí podľa predstáv. Slovanu sa podaril obrat z 0:2 na 3:2, ale zo zápasu odchádzal s prázdnymi rukami. Čím to je, že tie rozbehy do zápasov má Slovan slabšie? Časy, keď hral Slovan extraligu sú dávno preč, veľakrát vyhral prvú tretinu dva či tri nula a bolo po zápase. V KHL je to úplne iné, čoho sme svedkami od prvého momentu, čo sme začali v Kontinentálnej lige.

Brankári, ach tí brankári

V dnešnom hokeji platí písané pravidlo, brankár je základ úspechu, na ňom často stojí či padá výsledok  zápasu. Slovan sa dostal do situácie, keď v priebehu dvoch mesiacov sa medzi troma žrďami predstavili až piati gólmani. Nevieme, či sa s týmto môže niekto vo svete pochváliť, z toho dvaja dokonca prvýkrát v živote odchytali zápas v KHL! Slovan držal nad vodou vo viacerých zápasoch Švéd Backlund, ktorý sa zranil, Janus ho nedokázal nahradiť, aj keď i jemu zopár zápasov vyšlo. Ako sa hovorí „ jedna lastovička leto nerobí“. Jaro inkasoval z prvých striel dva góly, zápas preňho skončil v čase 6:49, s hrozivou 50% úspešnosťou zákrokov. Do brány sa postavil Samuel Baroš, ktorý si odkrútil svoju premiéru v KHL, tá preňho nedopadla dobre. Predviedol zopár slušných zákrokov, ale jeho neskúsenosť sa prejavila v tretej tretine.

Udržať vedenie je umenie

Hokej je krásna hra, rýchla, dynamická, plná nepredvídateľných zvratov. Na zvraty je v ostatnom čase špecialista náš Slovan. Ako sme spomínali v úvode, fanúšik asi tak skoro nezabudne na zápasy s Nižnekamskom, Medveščakom alebo čiastočne aj s Dinamom Minsk. Dnešný zápas bol plný zvratov,  aj nezainteresovaný divák si prišiel na svoje. Slovan po tom ako dokázal otočiť z 0:2 na 3:2 predviedol nádherný obrat, fanúšikovia boli vo vytržení, dostali nádej, že dnes sa to konečne podarí a po zápase si spoločne s hráčmi užijú oslavy v podobe už prachom zapadnutého oslavného rituálu „vstane keď ste belasí“.  Pre slabších jedincov prišla studená sprcha, hlásateľ ani nestihol prečítať strelca vedúceho gólu belasých a začínalo sa od znova! Slovan viedol 28 sekúnd! Kam sa podela koncetrácia  hráčov? Aby toho nebolo málo, Slovan sa po upracovanom góle, na ktorý sa v zápasoch veľakrát nadrie dostal opäť do jednogólového vedenia. Hneď po vhodenom vyhratom buly sa do šance predral Soshikov a nachytal Baroša na hruškách, vyrovnané po siedmych sekundách! Toto zamáva psychikou každého hráča, fanúšika nevynímajúc.

Odčiniť chyby, tieto slová ostali v šatni

Hráči v zápase kopia jednu chybu za druhou, za čo ich súper nemilosrdne trestá. Ľahkovážne bránenie a pristupovanie k hráčom, to bol dôvod, pre ktorý Slovan prehrával v úvode zápasu 0:2.  Podiel na góloch má celá pätica vrátane Janusa.  Druhý gól v zápase bol ukážkou toho, koľko priestoru dostane hráč, ktorý si dovolí vykorčuľovať z rohu až pred samotného brankára a spýtať sa ho, nami neraz spomenutú frázu „kam to chceš“. Shmelyov sa postupne zbavil Whitea, Barker nezachytil na jeho pohyb, a Janus zareagoval  až na puk vo svojej sieti.   Darmo, hráči si chyby priznávajú, chcú sa ich vyvarovať, no v dnešnej dobe, nie sú na tom zrejme najlepšie po psychickej stránke. Ako si inak vysvetliť rozdiel medzi zápasom s Dinamom Minsk a tým dnešným? V čom, respektíve z čoho si zobrali ponaučenie? Ako by povedal klasik „Šlajz , Tuček – stejné chyby, stejné známky“.

Keď to nejde tak to nejde

Slovan túžil bodovať, v zápase bol k bodom rovnako blízko ako ďaleko. Napokon z nádejného stavu odchádzali jeho hráči  do šatne smutní – neveselí. Laco Nagy dnes robil čo mohol, ale spomínaná koncentrácia v zápase nás stála možnosť bodovať. Smutným hrdinom bol Libor Hudáček, ktorý sa počas  domácej série preslávil svojou matematickou predpoveďou, „stačí nám vyhrať sedem zápasov a sme tam“. V zápase síce skóroval, ale v jeho závere mal možnosť vyrovnať z trestného strieľania a prekonať tak nie moc istého Engrena v bráne Atlantu. Liborovi nájazd vôbec nevyšiel, netrafil ani len bránu súpera.  Pri pohľade na sklamaných fanúšikov, je zrejmé, že povestný pohár trpezlivosti pretiekol…..