Neboj sa, postúpime!

By  |  0 Komentárov

Vzťah hráč fanúšik alebo fanúšik hráč je základným predpokladom dobrého fungovania hráčov v mužstve. Dodáva im dôveru, za ktorú sa chcú odvďačiť. V Slovane v minulosti hralo veľa výborných futbalistov. Boli tu aj legionári, ktorí mali svoju kvalitu, ale našiel sa aj taký, pre ktorého Slovan znamená viac. Hovoríme o Fabiovi Nigrovi, ktorý za Slovana hral v polovici 90-tých rokov, v jeho drese pôsobil tri roky. V roku 2014 sa na Slovensko vrátil po 18. rokoch. Za jeho návratom stojí fanúšik Slovana a jeho veľký obdivovateľ Ladislav Laca, ktorý nám porozprával ako vznikol jeho už teraz blízky vzťah s Fabiom:

Čo vás prvé napadne, keď sa spomenie meno Fabio Nigro?

„Láska k Slovanu, ktorá predstavuje stelesnenie vzťahu hráča ku klubu.“

Ako vznikla myšlienka vyhľadať a pozvať Nigra na Slovensko? Poznali ste sa aj z minulosti?

„Nie nepoznali sme sa, ja som ho obdivoval z tribúny ako hráča, keď u nás hral. Takých tu bolo a možno aj je. Po futbalovej stránke bol veľmi dobrý, možno nie tak nadštandardný ako napríklad bývalí hviezdni hráči ako Švehlík, Masný, Jokl, Onduš, Dubovský a ďalší, ktorých som tiež zažil. Nevyčnieval nad nimi, bol fajn. Ale predsa v niečom bol iný. Jeden taký moment, keď som ho začal inak vnímať bolo počas pohárového zápasu Slovana proti Kodani. Slovanu na postup stačila aj remíza. Tento zápas som vtedy počúval v rádiu s otcom, reportér zápasu sa ho pýtal, čo bude platiť na súpera. Na čo Fabio pre mňa vtedy vyslovil pamätnú vetu :“Neboj sa, postúpime!“ Niekto by si povedal, že to je len taká veta, ale ten chlap dal do toho toľko energie, že som ani na moment neprestal pochybovať, uveril som mu, že Slovan postúpi. Tak aj bolo, samotný Fabio dal postupový gól. A od vtedy sa s ním doťahujem, keď sa ma pýta na Slovan, odpovedám mu „Neboj sa, postúpime!“ Toto bol ten dôvod, prečo som ho na sociálnej sieti vyhľadal. Bol som zvedavý ako žije, ako sa mu darí. Hneď ma prekvapil, keď som mu písal po anglicky, odpísal mi, že môžeme aj po slovensky písať. Čo ma naozaj zaskočilo, veď takmer 20 rokov tento jazyk nepoužíval. Slovo dalo slovo, Fabio sadol do lietadla a prišiel.

Nigro zo Slovana odchádzal v roku 1996, napriek tomu na Slovan nezabudol, čím si to vysvetľujete?

„Veľa hráčov je takých, odohrá pár rokov v klube a ide ďalej. V jeho prípade to je tak, že on vlastne ani neodišiel. Niektorí to berú ako klišé, že to je preňho druhý domov, ale v jeho prípade to je naozaj tak. On sa sem nevrátil raz, ale viackrát, cíti v Bratislave výborne. „

Napriek tomu je priam neuveriteľné, že nezabudol po slovensky…

„Keď prišiel do Slovana považoval za samozrejmosť naučiť sa náš jazyk. Bol to prejav úcty voči klubu, fanúšikom a krajine, v ktorej pôsobil. Čo veľa ľudí ocenilo. Treba si uvedomiť, že osemnásť rokov doma v Argentíne nerozprával po slovensky, napriek tomu nás všetkých prekvapil, keď v roku 2014 prišiel na Slovensko a nemal problém komunikovať po slovensky. Z môjho pohľadu je to obdivuhodné, a iba dokazuje jeho vzťah k Slovensku.“

Vzťah Fabia s fanúšikmi bol vždy výnimočný, spoznávajú ešte na ulici?

Áno, až som bol milo prekvapený. Zoberte si, že Fabio tu nebol takmer dvadsať rokov, po ulici ho ľudia zdravili, chceli sa s ním fotiť. Bol rád, že ich stretol. Mal k nim úprimný vzťah, to ho zdobí. Ako perličku by som chcel povedať situáciu, keď sme boli s Fabiom v jednom nákupnom centre a jeho pani manželka si pozerala veci zo spodnej bielizne. V tom ho jeden pán oslovil, či sa s ním nemôže odfotiť. Fabio neváhal ani chvíľu. Ľudia ho aj napriek tomu, že sa zmenil, aj keď pre mňa je stále rovnaký spoznávajú a berú za svojho.“

Získal si tých ľudí na ihrisku?

„Určite áno, ale je veľa dobrých hráčov, ktorí sú pri týchto vzťahoch s fanúšikmi chladní. Akceptujú ho, dobre hral, ale pri Fabiovi to bolo iné. Brali ho ako chlapa, ktorý k nim patril. Bol dobrý, ale mal niečo navyše. A to bolo srdce a vzťah ku klubu a k fanúšikom“.

Návrat na Slovensko po toľkých rokoch prináša veľa nových vecí, čo bolo preňho nové?

„Od vtedy čo odišiel do Argentíny sa tu toho veľa zmenilo. Ale Bratislava uňho zanechala silné zážitky. O tom svedčia aj jeho reakcie na miestach, kde počas svojho pôsobenia v Slovane chodieval. Na Kyjevskej ulici kde býval, pri škôlke kam vodil svoje deti Daianu a Alesandra, či pri Tehelnom poli a jeho okolí, kde prežil krásne chvíle, veru neudržal slzy napriek tomu, že je zrelý chlap. Hlavou mu prebehli všetky krásne zážitky, ktoré tu prežil. Nič nehral, sršala z neho priama úprimnosť.“

V roku 2014 sa po prvýkrát Nigro vrátil na Slovensko. Bolo to v čase, kedy trénoval Slovan Dušan Galis a Jozef Valovič. Tréneri, pod ktorými hrával. Bol to teda symbolický návrat?

„Vtedy to bolo oficiálne priatie Fabia na Slovensku. Na letisko ho prišli privítať zástupcovia Slovana ako aj média a fanúšikovia. Asistoval nám aj Gorosito, niekdajší hráč Slovana. Vyšlo to tak, že sa mohol zvítať aj so svojimi niekdajšími trénermi.“

Nigro nebol v Bratislava iba raz. Ako vznikali ďalšie jeho návštevy?

„Áno, prišiel odvtedy niekoľko krát. Či už rodine poukazovať miesto, ktoré miluje alebo na pozvanie klubu pri príležitosti otvorenia krásneho nového štadióna ŠK SLOVAN na Tehelnom poli. Naposledy tu bol v úvode septembra , keď priviedol manželku a dcéru.“

Pri poslednej návšteve Bratislavy s Fabiom prišla po prvýkrát jeho dcéra, ako sa jej páčilo mesto?

„Povedal by som to inak. Keď sa vrátil domov zo Slovenska, vždy rozprával rodine, kamarátom a známym ako ho fanúšikovia prijali, čo všetko v Bratislave po toľkých rokoch prežil. Nie všetci mu to chceli veriť, mysleli si, že preháňa. Tentokrát prišiel aj s manželkou a dcérou Dianou. Tie pochopili, že to, čo im naposledy rozprával vôbec nebolo tak prehnané. Videli ako ľudia na ulici Fabia zdravia, akí majú k nemu vzťah. Ja som s ním strávil veľa času, viem o mnohých situáciách, ktoré aj samotného Fabia prekvapili a dojali. Aby som sa vrátil k Daiane, boli s ňou počas ich výletu do Európy vo viacerých mestách. Okrem Bratislavy navštívili Prahu, Budapešť, Barcelonu i Atény. Za tie tri dni, ktoré strávili v Bratislave sa zamilovala do Bratislavy. Jej reakcie sa nedajú opísať ničím iným ako „láskou na prvý pohľad“. Tak isto uverila, že otec tu prežil krásne roky a príhody, ktoré im rozprával sú skutočné. Ľudia na jej otca nezabudli, je pre nich človek, ktorého majú radi a vždy ho radi uvidia. Jeho aj jeho rodinu. Tak ako Fabio tak aj jeho dcéra viackrát úprimne a presvedčivo zdôrazňovali, že ich snom je žiť a pracovať tu v našej krajine a teraz už aj ich Bratislave. Ďalším veľkým želaním a snom Fabia je pracovať pre SLOVAN a odovzdať to najlepšie čo dokáže dať.  Tomu človeku naozaj bije v hrudi belasé srdce. Želám im, aby sa ich veľký sen splnil.“

FOTO: archív Ladislav Laca.

Musíte byť prihláseny pre vkladanie komentárov Login

Pridať komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.