Slovanu som vďačný za všetko, hovorí Róbert Vittek (VIDEO)
Na svoj prvý zápas v drese Slovana Róbert Vittek nastúpil v mladom veku, mal 17 rokov, na lavičke sedel Stanislav Jarábek. Slovan deklasoval Prešov 6:0. Legenda bratislavského i slovenského futbalu a jedna z najväčších osobností Slovana v jeho novodobej histórii nastúpila do posledného ligového duelu proti Seredi s cieľom vsietiť stý gól v belasom drese. Po zápase zdvihol nad hlavu majstrovskú trofej. Už pred zápasom fanúšikovia Slovana skandovali jeho meno, poďakovali sa mu za jeho výkony v belasom drese,
Nepotrebujeme hlukomer, aby sme vedeli, že vaše meno sa kričalo najviac a najčastejšie. Zatienili ste aj Andraža Šporara, ktorý vyrovnal bradatý rekord Róberta Semeníka…
„Nemyslím si, že by som mu niečo zobral. Andraž si určite zaslúži úctu a rešpekt, avšak je v Slovane ešte veľmi krátko. Ja som obliekal belasý dres odmala, veľa ľudí prišlo na štadión len kvôli mne, čo si vážim. No každopádne, reakcie boli na ľuďoch, nie na mne.“
Gólová stovka vám napokon nevyšla, mrzí vás to?
„Absolútne nie. Ja som túto motiváciu ani nemal, vôbec som ten zápas nebral z tohto pohľadu. Už dávno som dal cez sto gólov, toto by bola stovka čisto iba v Slovane. Bolo by to určite pekné, ale naozaj som to vôbec nenosil v hlave.“
Určite vás však teší azda najrýchlejší titul v kariére…
„No, medaila má pre mňa veľkú hodnotu. Veru, už v tých štatistikách som, neviem či sa to niekomu podarilo tak rýchlo ako mne.“
Ako by ste opísali svoje pocity tesne pred posledným zápasom?
„Priznávam, trošku som bol nervóznejší. Mal som tu najbližších, na ktorých mi záleží a nechcel som ich sklamať. Bolo to však krásne, už od nástupu. Som vďačný všetkým fanúšikom Slovana. Za tých dvadsať rokov som mal veľa zážitkov, ktoré mi nik nezoberie a toto bude jeden z highlightov. Taktiež sa chcem poďakovať vedeniu, že prišlo s tak krásnou myšlienkou a splnili mi môj posledný sen. Som im za to vďačný.“
Ako by ste v krátkosti zhodnotili vašu kariéru?
„Tých momentov bolo veľa. Začiatky v Slovane boli krásne. Mal som šťastie hrať s mnohými skvelými futbalistami, no každého spoluhráča si vážim rovnako. Krásne spomienky mám na Norimberg, s ktorým som hral finále Nemeckého pohára. Pôsobenie vo Francúzsku ako aj reprezentácia, s ktorou som sa predstavil na Majstrovstvách sveta. Som hrdý na to, že som mohol toľké roky hrať za Slovensko. Samozrejme tituly a poháre so Slovanom. Každá jedna trofej sa vás poteší.„
Nájde sa niečo, čo vás počas vašej bohatej kariéry mrzelo?
„Sprevádzali ma veľké zranenia, vďaka ktorým som musel vynechať veľa zápasov. Okrem toho prišli rozhodnutia, nielen moje, vďaka ktorým som mohol skončiť v úplne iných kluboch. Kariéra mohla vyzerať trošku inak, ale nemôžem plakať nad rozliatym mliekom, beriem to tak, ako to život priniesol. Verím, že mám za sebou úspešnú kariéru.“
Máte už predstavu, kam by sa mohla uberať vaša kariéra po skončení hráčskej činnosti?
„Verím, že zostane pri športe a pri futbale. Budem chcieť pomôcť slovenskému futbalu, hráčom, aby mu robili dobré meno. „
Viete načrtnúť aj oblasť, kde by ste sa mohli, prípadne chceli pohybovať?
„Nerád by som niečo predbiehal, možno to bude známe čoskoro, alebo neskôr.“
Klubová kariéra tak je po piatku definitívne zakončená. Nastal čas aj na reprezentačnú?
„Prial by som si uzavrieť aj poslednú kapitolu. Keby Slovan neprišiel s týmto návrhom, asi by som trochu sklamaný, že na mňa tak trochu pozabudli. Nechcem, aby to znelo namyslene, ale v národnom tíme som dlhé roky pôsobil a vždy som sa snažil odviesť maximum. Už len na základe toho som rozmýšľal, že by som spravil rozlúčku s reprezentáciou na exhibičnej úrovni.„
