Dominika Škorvánková: Nemecká Bundesliga bol vždy môj sen!

By  |  0 Komentárov


Dominika Škorvánková bola nedávno už po deviaty raz a zároveň ôsmykrát v rade vyhlásená za najlepšiu slovenskú futbalistku roka. Kapitánka slovenskej reprezentácia s futbalom začínala v rodnej Dunajskej Lužnej, odkiaľ sa svojou húževnatosťou a odhodlaním dokázala postupne cez Slovan Bratislava, rakúsky Neulengbach a nemecký Sand prepracovať až do popredného družstva najkvalitnejšej ženskej súťaže sveta Bayernu Mníchov. O úspešnej futbalovej ceste tejto ofenzívnej stredopoliarky a jej pôsobení v nemeckom veľkoklube si môžete prečítať v našom rozsiahlom rozhovore.

Ako ste sa dostali k hraniu futbalu?

„Futbal som začala hrávať odmalička doma na záhrade a na ulici bez toho, aby ma k tomu niekto viedol a bolo to tak moje osobné rozhodnutie. Keď som nastúpila do prvej triedy na základnej škole, poprosila som mamu, aby ma u nás v Dunajskej Lužnej prihlásila do tamojšieho klubu, kde už pôsobilo niekoľko mojich spolužiakov. Tréner bol síce v prvom momente trochu prekvapený, že som dievča, ale následne ma všetci bez problémov prijali medzi seba.“

Od koľkých rokov hráte futbal?

„Do lopty som kopala už od troch, či štyroch rokov a v OFK Dunajská Lužná som bola registrovaná vo veku sedem rokov.“

Ako ste odtiaľ prešli do Slovana Bratislava?

„Najprv som bola na skúške v Ekonóme Bratislava, ktorý mal vtedy dievčenské družstvo. Potom ma však kontaktoval vtedajší tréner žiačok Slovana Roman Jasovský, ktorý na mňa dostal tip a pritiahol ma do belasých radov. Vtedy som mala asi 12 alebo 13 rokov a v Slovane som následne pôsobila až do dvadsiatich. Pokým to bolo možné, tak som stále zároveň hrávala aj v chlapčenskom kolektíve Dunajskej Lužnej.“

Ako si spomínate na pôsobenie v Slovane? Bolo to jedno z najúspešnejších období ženského Slovana v histórii.

„V Dunajskej Lužnej som hrávala iba s chlapcami, ale v Slovane som si už v kategórii žiačok našla veľmi dobré kamarátky, s ktorými sme vytvorili vynikajúcu partiu a stretávame sa dodnes, či už v reprezentácii Slovenska, ale aj v osobnom živote. Spolu sme to ťahali v žiačkach a neskôr v ženách Slovana, až kým sme neprestúpili do zahraničia, takže na Slovan mám veľmi príjemné spomienky. Ako ste povedali, bola to úspešné obdobie. V žiačkach i v ženách sme získali viacero titulov majstra Slovenska i triumfov v Slovenskom pohári. Takisto sme potom v ženách mali výborného trénera Martina Pacholka, ktorý mi poskytol vynikajúcu prípravu na to, aby som sa dostala tam, kde som teraz.“

Dominika (vpravo) počas pôsobenia v Slovane Bratislava.

Dominika (vpravo) počas pôsobenia v Slovane Bratislava.

Zo Slovana ste ako 20-ročná zamierili do zahraničia. Vaše kroky najprv viedli do rakúskeho Neulengbachu.

„V tom čase som končila strednú školu, zároveň sme s dievčatami už dopredu tušili, že náš tréner Martin Pacholek zo Slovana odíde, aj keď on nám to povedal až keď bol definitívne rozhodnutý. Vtedy už v Neulengbachu pôsobila Alexandra Bíroóvá a práve ona sprostredkovala môj prestup do tohto klubu. Odísť zo Slovana bolo jedno z mojich najťažších životných rozhodnutí. Mala som to tam totiž strašne rada, bola som ešte mladá a zároveň tu boli obavy z prechodu do nového prostredia. Navyše som vôbec nevedela po nemecky. Postupom času sa to však ukázalo ako nesmierne dôležitý krok vpred.“

Neulengbach bol vtedy najlepším rakúskym družstvom, v priebehu troch sezón ste s ním získali dva majstrovské tituly. Pôsobenie v ňom vám dalo určite veľa.

„Posunulo ma to po všetkých stránkach futbalových i životných. Podmienky tam vtedy boli na výrazne lepšej úrovni, v tíme boli dobrá konkurencia a musela som sa naučiť nemčinu. Boli sme aj trochu finančne ohodnotení, aj keď sa samozrejme nebavíme o žiadnych veľkých peniazoch. Viaceré hráčky sme spolu dostali k dispozícií auto a byt. Kvôli štúdiu na vysokej škole v Bratislave som vtedy neustále pendlovala medzi Neulengbachom, Bratislavou a Dunajskou Lužnou. Neulengbach mal tiež veľmi dobré ihrisko, hrala sa tam aj ženská Liga majstrov, na ktorú chodilo vyše 2000 ľudí. V kádri nás bolo viacero Sloveniek, istý čas dokonca štyri, čo mi situáciu v novom prostredí, najmä zo začiatku, značne uľahčilo.“

Prvým zahraničným pôsobiskom Dominiky Škorvánkovej bol rakúsky Neulengbach.

Potom prišiel veľký prestup do FC Sand pôsobiacom v nemeckej Bundeslige, ktorá je považovaná za najkvalitnejšiu ženskú súťaž na svete.

„V tom čase som končila bakalársky stupeň štúdia. Rakúska liga bola kvalitnejšia ako slovenská a dala mi veľmi veľa, no vnútorne som cítila, že sa musím posunúť ďalej. Navyše v Neulengbachu vtedy skončil hlavný sponzor a už by mi tam novú zmluvu neponúkli. Všetko tak do seba akosi zapadlo. V Sande vtedy pôsobila moja veľmi dobrá kamarátka zo Slovana brankárka Mária Korenčiová. Spolu s ďalšou slovenskou spoluhráčkou z Neulengbachu Janou Vojtekovou sme dostali ponuku a prikývli sme na ňu. Predsa len išlo opäť o level kvalitnejšie prostredie a nemecká Bundesliga bol vždy môj sen. Sand sa vtedy akurát v poslednom kole zachraňoval v najvyššej súťaži a mohlo sa teda stať, že pôjdeme do druhej ligy, ale nakoniec z toho našťastie bola Bundesliga.“

Predpokladáme, že podmienky tam boli znova lepšie ako v predchádzajúcom pôsobisku.

„Áno, zároveň si však treba si uvedomiť, že Sand nie je mesto, ale dedina. Podmienky tam boli dobré, a ako hovoríte, o niečo lepšie ako v Neulengbachu. V nemeckej lige už funguje futbal na profesionálnej úrovni a každá hráčka tam má uzavretú profesionálnu zmluvu. Tiež nám poskytli auto a byt, finančne to bolo celkom slušné a bola som šťastná, že si môžem zahrať tak kvalitnú súťaž. Avšak aj v prvej nemeckej lige sú ešte stále družstvá, ktoré nemajú podmienky na úplne špičkovej úrovni, ako by si niekto možno na Bundesligu myslel.“

Napriek tomu, že Sand sa pohyboval na spodných priečkach Bundesligy, počas vášho pôsobenia v ňom sa dvakrát po sebe dostal do finále Nemeckého pohára.

„Keď som sa upísala Sandu tak nás spolu prišlo asi osem nových hráčok, v ďalšom roku prišli zase ďalšie kvalitné hráčky a vytvorili sme dobrý tím. V prvej sezóne sme skončili na deviatom mieste z dvanástich a o rok na to sme boli ôsme. V oboch ročníkoch sme sa prebojovali do finále pohára, čo bol obrovský úspech. Zakaždým sme však vo finálovom súboji podľahli Wolfsburgu 1:2. Napriek tomu to boli vynikajúce skúsenosti a skvelé zážitky.“

V drese Sandu.

Zo Sandu ste už zamierili do popredného nemeckého i európskeho klubu Bayern Mníchov. Ako sa zrodil tento prestup?

„V Sande mi po dvoch rokoch skončila zmluva. Klub mal síce obrovský záujem ju predĺžiť a ponúkal mi veľmi dobré podmienky, ale do hry sa vložil Bayern Mníchov. Povedala som si, že takáto šanca sa neodmieta a musím to skúsiť. Musím však povedať, že v Sande som bola veľmi spokojná. V prvej sezóne sme tam boli tri Slovenky spolu s Máriou Korenčiovou a Janou Vojtekovou, v druhej sezóne dve. Spolu sme aj bývali, takže som sa v ťažších chvíľach mala o koho oprieť.“

Aké je to s podmienkami v Bayerne?

„Ženský futbal funguje v Bayerne na absolútne špičkovej úrovni. I keď finančne je to lepšie vo Wolfsburgu, ale čo sa týka zázemia a futbalovej stránky, tak porovnateľné podmienky ako my má v celej Európe iba zopár družstiev. Z toho, ale samozrejme vyplývajú aj vysoké očakávania a tlak na výsledky.“

Aké postavanie má v rámci klubu ženský futbal?

„V posledných rokoch sa naše postavenie v rámci štruktúr klubu zlepšilo a aj v Bundeslige sme sa zaradili medzi absolútnu špičku. Spolu s celou mládežou Bayernu sídlime v novovybudovanej Akadémii FC Bayern Campus, ktorá patrí medzi najmodernejšie na svete. Môžeme ju kompletne využívať na tréning či regeneráciu a máme v nej rovnaké podmienky ako chlapci. Ženský futbal je v rámci klubu vnímaný značne pozitívne a robí sa pre neho veľmi veľa aj po administratívnych stránke.“

Kde hrávate svoje zápasy a koľko ľudí ich navštevuje?

„Už druhú sezónu je našim domovom nový štadión v Akadémii FC Bayern Campus s kapacitou 2500 divákov. Máme veľmi slušné návštevy, na kľúčové duely býva i vypredané. Predtým sme hrávali na veľkom štadióne Mníchova 1860.“

Dominika Škorvánková si s Bayernom Mníchov zahrala semifinále ženskej Ligy majstrov.

Sú nejakí tréneri, ktorí vo vás zanechali špeciálny dojem?

„Určite je to môj niekdajší tréner zo žien Slovana Martin Pacholek. Pre ženský futbal a pre nás hráčky toho urobil naozaj veľmi veľa. Práca s nami ho bavila, sršalo z neho neuveriteľné nadšenie a dokázal s nami v ťažkých podmienkach pracovať na vysokej úrovni. Naučil nás vytrvalosti, húževnatosti a vedel nás do futbalu úplne poblázniť. Najmä vďaka nemu sme sa viaceré následne presadili v kvalitných zahraničných ligách. V žiačkach ma mal Roman Jasovský, ktorý vedel ako má s touto vekovou kategóriou pracovať a na jeho tréningy som sa vždy tešila. Nemôžem však zabudnúť ani na niekdajšieho trénera ženskej reprezentácie Zsolta Pakuszu, ktorý ma v národnom tíme viedol mnoho rokov a tiež mi toho dal po futbalovej stránke veľmi veľa.“

V Bayerne pôsobíte tretiu sezónu. Ako boli prvé dve?

„V prvej sezóne sme v lige i v pohári skončili na druhom mieste, Liga majstrov nám nevyšla, keď sme vypadli už v šestnásťfinále. V minulom ročníku sme boli opäť druhé, no veľkým úspechom bol historický postup do semifinále Ligy majstrov.“

V aktuálnej sezóne Bayern počas momentálneho prerušenia súťaže kvôli epidémii koronavírusu figuruje na druhom mieste s osembodovou stratou na vedúci Wolfsburg. Ako hodnotíte doterajší priebeh bundesligovej sezóny? Veríte, že sa ešte dohrá?

„Od začiatku sezóny máme nového trénera a aj v kádri nastali viaceré zmeny. Aj keď je to už dlhšia doba, tak sa stále len akosi hľadáme a podľa mňa to ešte stále potrebuje čas. Náš tím totiž zatiaľ nevyužil svoj skutočný potenciál a niektoré výsledky žiaľ neodzrkadľujú skutočnú kvalitu družstva. Myslím si, že určite máme potenciál na to, aby sme hrali lepšie a dosahovali lepšie výsledky. Nemecký futbalový zväz podľa mňa urobí všetko pre to, aby sa sezóna dohrala. Ja osobne sa snažím myslieť pozitívne a verím, že napokon sa dohrá…“

V lete 2018 na tréningu Slovana Bratislava.

V Lige majstrov ste sa prebojovali do štvrťfinále, kde ste sa mali stretnúť s historicky najúspešnejším klubom tejto súťaže, ktorý vyhral predchádzajúce štyri ročníky. Ako sa pozeráte na účinkovanie v tejto súťaži?

„V Lige majstrov si súpera nevyberiete a žreb nám prisúdil najväčšieho favorita na celkový triumf, ktorý svoje kvality dokazuje každý rok. Máme preto pred ním veľký rešpekt, ale rozhodne by sme do dvojzápasu nešli s porazeneckou náladou.“

Ako momentálne fungujete vo vašom klube? Predpokladáme, že sa pripravujete individuálne…

„Po návrate slovenskej reprezentácie z turnaja na Cypre som ostala doma na Slovensku v dvojtýždňovej karanténe, ktorá mi skončila len pred pár dňami. Teraz je však problém dostať sa späť do Nemecka. Celé družstvo má už tretí týždeň individuálne tréningové plány. Dostávame rôzne videá, podľa ktorých sa máme pripravovať a absolvujeme aj online tréningy, na ktorých sme navzájom v spojení cez internet. Zatiaľ je isté, že do 5. apríla sa budeme pripravovať individuálne a následne sa rozhodne čo ďalej.“

Dominika v lete 2018 absolvovala niekoľko tréningov v Slovane Bratislava.

DOMINIKA ŠKORVÁNKOVÁ

Dátum narodenia: 21. augusta 1991, Dunajská Lužná

Vek: 28 rokov

Post: ofenzívna stredopoliarka

Kariéra:         1998 – 2005    OFK Dunajská Lužná

2002 – 2012    ŠK Slovan Bratislava

2012 – 2015    SV Neulengbach

2015 – 2017    SC Sand

2017 –             FC Bayern Mníchov

Najväčšie úspechy:   štvornásobná majsterka Slovenska (2008/09, 2009/10, 2010/11, 2011/12)

trojnásobná víťaza Slovenského pohára (2008/09, 2010/11, 2011/12)

dvojnásobná majsterka Rakúska (2012/13, 2013/14)

trojnásobná finalistka Nemeckého pohára (2015/16, 2016/17, 2017/18)

vicemajsterka Nemecka (2017/18, 2018/19)

semifinalistka Ligy majstrov (2018/19)

deväťnásobná najlepšia futbalistka Slovenska (2009, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2019)

Pri podpise zmluvy s Bayernom Mníchov.


Musíte byť prihláseny pre vkladanie komentárov Login

Pridať komentár