Katarína Pračková: Je v našich silách, aby sme posledný krok zvládli a získali titul

By  |  0 Komentárov


Ženy ŠK Slovan Bratislava majú pred sebou posledný zápas sezóny. Ten bude zároveň priamym súbojom o titul, keďže Slovan sa v ňom stretne s Bardejovom, za ktorým na druhom mieste zaostáva o tri body kvôli jesennej prehre 1:2 na jeho pôde. Toto dôležité stretnutie je na programe v nedeľu 27. mája o 11.00 hod. na hlavnom ihrisku Akadémie ŠK Slovan Bratislava v Prievoze. O tomto dueli, ale aj iných veciach sme sa zhovárali s najskúsenejšou a vekovo najstaršou hráčkou belasých 33-ročnou obrankyňou Katarínou Pračkovou.

 

Prečo ste sa rozhodli práve pre futbal a kedy ste ho začali hrávať?

„Ani neviem prečo práve futbal. Môj otec hrával hádzanú a brával ma na jeho tréningy, takže v pohybe som bola od malička. Na základnej škole som sa venovala letnému biatlonu a atletike, ale na telesnej výchove, počas prestávok a aj doma som hrávala futbal s chalanmi. Hrať sa dalo kdekoľvek, stačila k tomu iba lopta a bavilo ma to. S futbalovými tréningami som začala až na strednej škole.“

Odkedy ste v Slovane a ako ste sa do klubu dostali?

„V Slovane som od roku 2006. Počas štúdia na vysokej škole, som hrávala chlapčenskú vysokoškolskú ligu vo futsale za UPeCe. V jednom zápase som nastúpila proti vtedajšiemu trénerovi Slovana Martinovi Pacholkovi. Po stretnutí ma oslovil s otázkou či pôsobím v nejakom klube a či by som to nechcela skúsiť v Slovane. A tak som tu doteraz. 😊 Keby ma vtedy neoslovil, futbal by som už nehrávala.“

Pamätáte sa ešte na svoj prvý zápas za ženy?

„Ja som prakticky hrávala iba za ženy, keďže som s futbalom začala pomerne neskoro. Na prvý zápas si už nespomínam, ale bolo to ešte počas môjho pôsobenia v Prievidzi.“

Do akej miery bolo pre vás náročné adaptovať sa priamo do ženského tímu, z ktorého viaceré dievčatá sa futbalu venovali od oveľa skoršieho veku ako vy?

„Zo začiatku to nebolo vôbec jednoduché. Nejaké základy som mala, ale nebolo to na takej úrovni, na akej boli dievčatá, ktoré trénovali od malička. Musela som si zvykať na náročné tréningy, nikoho som tam nepoznala, tak mi nemal kto pomôcť, poradiť. Tvrdou a poctivou prácou som sa však do toho postupne dostala a stala sa súčasťou družstva.“

Na akých postoch ste počas svojej kariéry pôsobili?

„Začínala som v útoku. Potom bolo nedostatok obrankýň, tak ma tréner prerobil na pravú krajnú obrankyňu. Nejaký čas som hrala aj krajnú stredovú hráčku a keď bolo treba, tak aj vysunutú strednú obrankyňu. V poslednom čase hrávam ľavú krajnú obrankyňu s ofenzívnymi úlohami.“

Akými najväčšími úspechmi sa môžete pochváliť? Koľko máte na konte titulov, víťazstiev v Slovenskom pohári či účastí v Lige majstrov? Na aké okamihy svojej kariéry najradšej spomínate?

„Ligových titulov mám päť, v Slovenskom pohári som taktiež zvíťazila päťkrát a štyrikrát som sa zúčastnila skupinovej fázy Ligy majstrov (turnaje v Severnom Írsku, vo Fínsku, na Slovensku, v Slovinsku). Verím, že tento rok pribudne ešte jeden ligový titul a tým pádom aj účasť v Lige majstrov. Krásne spomienky mám na každú jednu účasť v Lige majstrov, potom na obdobie, keď som bola v reprezentácii, ale aj prvé double zo sezóny 2008/09, čo bol zároveň môj prvý ligový titul a výhra v historicky premiérovom finále Slovenského pohára.“

Ste jedinou osobou, ktorá sa predstavila vo všetkých desiatich finálových súbojoch Slovenského pohára. Nedávno, 1. mája, ste vo finále zdolali Bardejov 2:0 a radovali sa z triumfu po štyroch finálových nezdaroch. Aký to bol pocit?

„Bol to super pocit! Konečne sa nám podarilo po štyroch tesných finálových prehrách opäť zvíťaziť. Niečo neskutočné! Najväčší zážitok som mala, keď sme počas polčasovej prestávky finále Slovnaft Cupu oslavovali na trnavskom štadióne s našimi fanúšikmi a s niektorými ešte aj po príchode na Pasienky.“

Futbal na Slovensku hrávajú až na niekoľko výnimiek mladé dievčatá, ktoré navštevujú stredné či vysoké školy. Veľa hráčok vo vašom veku už futbal nehráva. Tréner si z vás občas robí srandu, že s vami podpísal „doživotnú“ zmluvu. Čo vás stále drží pri futbale?

„Iniesta v októbri podpísal s Barcelonou doživotný kontrakt a teraz už je hráčom japonského klubu 😊 Uvidím, ako to bude so mnou, dokedy ma futbal bude baviť a dokedy budem vládať.“

V Slovane máte jednu z najlepších dochádzok na tréningy. Dá sa preto povedať, že sa vám úspešne darí skĺbiť prácu s futbalom. Do akej miery je to náročné?

„Mám flexibilnú pracovnú dobu a prácu mám blízko tréningového ihriska, tak sa to dá stihnúť. Je to náročné, ale to majú aj študentky, ktoré celý deň sedia v škole a po tréningu sa ešte musia učiť. V tomto to majú ešte ťažšie, tiež som si tým prešla. Ja zase sedím v práci, na tréningu sa vybehám, odreagujem, prídem na iné myšlienky a keď je treba, tak po tréningu ešte dorobím veci do práce. Keď človek chce a časová náročnosť práce mu to dovolí, tak sa dá skĺbiť aj práca s futbalom.“

Dlhoročne patríte do základnej zostavy žien. Ako sa vám hrá s mladšími spoluhráčkami a zároveň aj proti mladším protihráčkam?

„Čo sa týka kondičnej stránky, tak to ešte zvládam aj s mladšími spoluhráčkami a protihráčkami. S rýchlosťou to už je o čosi horšie, ale dá sa to kompenzovať skúsenosťami a čítaním hry.“

Ako hodnotíte postupný vývoj ženského futbalu v Slovane a na Slovensku? Napreduje, je starostlivosť o hráčky lepšia ako v minulosti, môže sa na Slovensku kvalita ligy reprezentácii posúvať?

„Kvalita futbalu sa má stále kam posunúť. Pokiaľ budú kvalitní tréneri už od žiackych kategórií, tak to bude možné. Viacej hráčok sa potom dokáže presadiť v zahraničí, kde budú hrávať v kvalitnejších ligách s ťažšími zápasmi a tým sa zvýši aj kvalita v reprezentácií. V Slovane je tiež vidieť progres. Trénerov sme mali vždy kvalitných a tak tomu je aj teraz. Obrovský rozdiel je ale vidieť najmä v materiálnom zabezpečení a starostlivosti o hráčky. Aj keď nám v minulosti „nič nechýbalo“, teraz máme vďaka trénerovi Martinovi Masarykovi aj veci navyše. Na zápasy na východe cestujeme deň dopredu, po každom súboji vonku máme obed. Domáce zápasy hráme na kvalitnom trávniku v „Jame“, máme rovnaké vychádzkové súpravy, ale aj tréningové oblečenie, raz za čas je tu i možnosť regenerácie na Akadémii ŠK Slovana Bratislava. Je toho dosť čo sa za 12 rokov v Slovane zmenilo k lepšiemu.“

Aký je prístup verejnosti k ženskému futbalu, zmenil sa za tie roky?

„Ženský futbal ešte stále nie je taký populárny ako mužský. Občas sa stretávam s ľuďmi, ktorí sú prekvapení, keď im poviem, že hrávam futbal. V televízii nedávajú reprezentačné zápasy žien, nieto ešte ligové. Ženský futbal sa na Slovensku ako tak spropagoval a spopularizoval organizovaním záverečného turnaja majstrovstiev Európy háčok do 19 rokov v roku 2016, ale to je asi tak všetko.“

Všimli si vás niekedy aj tréneri slovenskej reprezentácie?

„V reprezentácii žien som hrala dva roky. Bolo to v čase, keď bol náš tréner v Slovane Martin Pacholek zároveň aj asistentom trénera reprezentácie. Zrejme práve on na mňa upozornil.“

Pred záverečným ligovým kolom strácate na Bardejov tri body, pričom posledný zápas s ním hráte túto nedeľu doma. Na jeseň ste v Bardejove prehrali 1:2, na zisk titulu preto potrebujete uspieť buď 1:0 alebo dvojgólovým rozdielom. Veríte, že sa vám to podarí?

„Veríme tomu všetky hráčky a aj tréneri. Keby sme tomu neverili, tak by sme to mohli zabaliť už na jeseň po prehratom zápase v Bardejove. Stále to máme vo vlastných rukách a je v našich silách, aby sme zvládli aj posledný krok a titul získali, aj keď to nebude jednoduchý zápas.“

Dokedy plánujete pokračovať v hráčskej kariére?

„S futbalom končím už niekoľko rokov, ale stále neúspešne 😊. Ťažko povedať dokedy to ešte potiahnem. Nechám sa prekvapiť, čo život prinesie…“

Aké sú vaše futbalové ciele a ciele celého tímu v najbližšej budúcnosti?

„Ciele tímu sú jasné. Vyhrať ligu a v lete hrať a dosiahnuť dobré výsledky v Lige majstrov. Osobné futbalové ciele nemám. Mám už svoje roky a vrchol futbalovej kariéry za sebou. Všetko, čo som chcela vo futbale dosiahnuť, sa mi už podarilo. Teraz sa futbalom „už len“ bavím.“


Musíte byť prihláseny pre vkladanie komentárov Login

Pridať komentár

Sports and Local answers family members of the Chi Omega Alumnae are (strip one custom dodgers jersey, From continue to) Barb Pizzuti Foulkes (Kent situation U.) zach britton jersey, Lois Krichbaum Deskin (Denison u nick castellanos jersey.), Elaine Dripps Gorant (Kent indicate U) alcides escobar jersey, Margie thomas Patterson (Westminster college), Peggy Keeney Zampini (Kent think U.), (short period two, From to the left) janet Reese Vestal (Westminster classes), Lynne Marchiore Janis (Kent state government U) cheap china jerseys, Wendy Axelson Taylor (ohio U), denise Pazur Morris (Marietta college), Connie Herbert Selby (tennesse U), Madeline McDermott Romeo (kansas U), Jean Hayes Hassell (kentkucky U), Anita Edenfield Huston (Denison) and as a consequence (strip three cheap mlb jerseys, From left over) : Ann Keck Costantini (Ohio maintain U.), Nancy Gibson Hauser (Thiel tech school), Maribeth Harry (Wittenberg you), carol Cooper Fithian (Kent stage U), bliss M. Of the southwest), Karen Peper Kinney (Marietta university and college) custom mlb jerseys, Wynetta Scmidt Perrotta (Westminster university and college) in addition to Elaine Gorence Pike (Kent circumstances U). Published on sept 23, 2011