Svoje pôsobenie v Slovane neľutujem, hovorí s odstupom času Igor Rataj

By  |  0 Komentárov


HC Slovan Bratislava zažil počas svojho pôsobenia v extralige pekné obdobia vyplnené ziskom majstrovských titulov. Úspechy Slovana v  Kontinentálnej lige si cenia viacerí bývalí hráči Slovana. Jeden z nich je aj Igor Rataj. Belasá „55“ bola počas svojho pôsobenia v Slovane dôležitou súčasťou mužstva. Ako si Igor Rataj spomína na svoju kariéru v Slovane a v iných európskych ligách?

Život v Slovane

Ako si spomínate na vaše začiatku v Slovane?

„Keď som odchádzal z Popradu, domáci ma chceli ešte rok udržať. Prišiel za mnou manažér pán Pažitný, ktorý mi odporučil, aby som prestúpil do Slovana. Mal som 23 rokov, chcel som sa hokejovo rozvíjať.  Aj napriek tomu, že som dostal ponuku aj z Košíc, rozhodol som sa pre Slovan. Bola to pre mňa výzva. Vedel som, aké osobnosti v tom čase hrali za Slovan.“

V drese Slovana sa vám podarilo vybojovať tri majstrovské tituly, ktorý z nich si ceníte najviac?

„Pre mňa bola pamätná hneď moja prvá sezóna v drese Slovana. Vo finále sme prehrali s Košicami, ktoré mali v tej dobe finančné problémy. Veľmi ma mrzelo, že sme vo finále ťahali za kratší koniec. Veľa som sa naučil, zadosťučinením bola nasledujúca sezóna, v ktorej som získal svoj prvý titul. Cením si všetky tri,  vyhrali sme dva tituly po sebe. Obhájiť titul je vždy ťažké. Za svoj úspech považujem aj účasť na Majstrovstvách sveta vo Švajčiarsku.“ 

V Slovane v tej dobe pôsobilo viacero Popradčanov. Radili ste im pred príchodom do Slovana, čo ich v Bratislave  čaká?

„Vedenie klubu poznalo týchto hráčov, v extraligy sme proti sebe hrali. Maroš Krajči sa ma pýtal na Petra Junasa. Povedal som mu, že som s ním hrával v jednom útoku. Po jeho príchode nás zaradili do jednej formácie aj s Martinom Kuľhom. Hráčom som nemusel nič špeciálne radiť, vedeli, že v Bratislave boli vždy tie najvyššie ambície.“

V drese Slovana sa vám podarilo uspieť v Kontinentálnej lige, kam by ste zaradili tento úspech?

„Ešte pre príchodom  viacerých Popradčanov sa nám podarilo vyhrať Kontinentálnu ligu. Bol som vyhlásený za najužitočnejšieho hráča, čo bola pre mňa osobným ocenením. Slovan hral na medzinárodnej scéne, čo bolo ďalším dôvodom môjho prestupu. Lákalo ma vyskúšať si iný hokej. Zápasy s Magnitogorskom alebo so Vsetínom mi veľa dali. Neskôr prišli dvaja starší a jeden mladší hráč z Popradu.“    

S ktorými spoluhráčmi ste si najviac v jedenom útoku rozumeli?

„Keď som prišiel do Slovana, nastupoval som  prvé dva roky s Kropáčom a Lipianským. S Kropáčom sa mi hralo veľmi dobre. On bol zakončovateľ, ja s Lipianským sme boli kreatívnejší. Po príchode  Michala Hreusa sme vytvorili útok s  Ľubom  Hurtajom.  Darilo sa mi aj s Jurom Štefankom, ktorý bol bojovnejším hráčom. Nikdy som nemal problém na ľade rozumieť si so spoluhráčmi.“

Aká pozícia vám viac sedela, na krídle alebo skôr na poste stredného útočníka?

„Ja som rodený center, po príchode Ľuba Hurtaja som sa presunul na krídlo. Nemal som problém ani tomto poste.“

Krátka ruská skúsenosť

Počas vášho pôsobenie v Slovane ste prestúpili do Ruska. V tom čase ešte nebola Kontinentálna hokejová liga, veľa Slovákov v Ruskej lige nehralo. Môžete nám priblížiť tento prestup?

„V tom čase trénoval Slovan pán tréner Říha. Hrával som vo formácii s Hreusom a jedným Kanaďanom (Norrisom pozn. red.). Príprava nám vyšla, v lige nám to veľmi nešlo. Maroš Krajčí sa ma okolo Vianoc spýtal, či nechcem ísť do Ruska. Po dohode s rodinou som súhlasil. Bola to pre mňa nová výzva.“

Aká bola cesta do ďalekého Chabarovska?

 „Po prílete do Moskvy ma na letisku čakal jeden pán, ktorý ma nasmeroval na vnútroštátnu linku. Letel som už sám, mal som obavu, či som nastúpil do dobrého lietadla. Cesta sa mi zdala nekonečná, nevedel som ako dlho budem letieť. Až v lietadle mi povedali, že let do Chabarovska z Moskvy trvá 8,5 hodiny (smiech).“

Kolektív vás prijal bez problémov?

„V mužstve už hral Roman Stantien, ktorý mi v úvode pomáhal. Tréner bol predstaviteľom tradičnej ruskej školy. Pred každým tréningom sme mali posilňovňu. Predvádzali sme defenzívny hokej, dávali menej gólov.“

Ako by ste porovnali Ruskú ligu v tom čase s našou extraligou?

„Ruská liga bola náročnejšia. Chvíľu mi trvalo kým som si zvykol na lietanie. Neustále sa na zápasoch korčuľovalo, nikto nestál na mieste. Hral sa technický hokej, ťažko sa to porovnáva s našou extraligou. Človek si to musí prežiť, ale verím, a viem si predstaviť, že by sa tam uchytilo viacej našich hráčov. Tréner je tam priam Boh od neho závisí aký priestor dostanete na ľade.“

V dnešnej dobe sa ho hovorí, že viaceré  ruské kluby pôsobiace v KHL majú finančné problémy. Ako tomu bolo v tej dobe?

„V tej dobe s peniazmi problémy neboli. Ťažia v tej oblasti platinu a zlato. Keď som tam prišiel, akurát stavali novú halu. Sezónu som odohral v starej hale,  niektoré veci tam mali hádam od druhej svetovej vojny (smiech).“

Boli ste v Rusku sám alebo s rodinou?

„Už som bol ženatý, bol som tam sám, nakoľko sme mali s manželkou malé dieťa. Dostal som od klubu  služobný telefón, často sme si volali. Skype v tej dobe ešte nebol. Prvýkrát som nezažil Vianoce doma. Odohral som v Rusku iba 12 zápasov, potom so mnou ukončili zmluvu.“

Nasledoval návrat do Slovana, nemali ste inú možnosť po odchode z Ruska?

„Mohol som skúsiť Fínsko, dnes si vyčítam, že som tam nešiel. Prezident HC Slovan, Juraj Široký ma prehovoril, aby som sa vrátil a pomohol, Slovanu v Kontinentálenej lige.“

Anabáza v Česku

Ako hodnotíte odchod do Česka?

„Po piatich rokoch v Slovane nastali aj finančné problémy, viacerí hráči odišli. Dostal som ponuku zo Znojma. Pán Dočekal mal o moje služby záujem, podpísal som zmluvu na rok. V Znojme ma po krátkom čase poslali na mesiac do Liberca. Stal som sa súčasťou výmeny za Michala Straku, kde sa mi začalo dariť. Hral som vo formácii s Leošom Čermákom a Jánom Haškom. Za mesiac sa posunul Liberec z 12. miesta na ôsme. Musel som sa vrátiť do Znojma, s ktorým sme vypadli v prvom kole  play – off so Sláviou. Hneď po sezóne som sa na dva roky dohodol s Libercom.“

2237400_sport__hokej__extraliga__play_off__4._fina_galerie-980

 

V čom bola v tej dobe česká liga odlišná od slovenskej?

„Kluby, ktoré hrali v Čechách boli vyrovnanejšie. Posledný tím dokázal poraziť prvého. V našej lige nebolo tých vyrovnaných zápasov toľko.“

Plzeňská zástavka vám moc nevyšla, prečo?

„V Liberci sme sa nedohodli na pokračovaní, prišla ponuka z Plzne, ktorú som prijal. Letná príprava pod trénerom Sýkorom bola náročná. Preferoval tréningy zamerané na vytrvalosť. Na ľade som sa necítil tak ako som chcel. Čakali odo mňa góly, v ostatnej sezóne som ich dal 19. Osobne sa za strelca nepovažujem, nedarilo sa mi. Po mesiaci prišla výmena do Slávie. V prvom momente som výmenou do Slávie nebol nadšený. Krátko po príchode do Plzne som si zariadil bývanie, školu a škôlku. Po telefonáte s pánom Ružičkom som sa o dva dni hlásil vo svojom novom pôsobisku. Musím povedať, že nič lepšie sa mi nemohlo stať.“

Získať titul v českej lige nie je ľahké. Vám sa to podarilo so Sláviou. Bolo ta vaše najlepšie hokejové  obdobie?

 „Od prvého momentu ako som prišiel do Prahy, sme začali tvrdo makať. Neboli sme na to dobre v tabuľke. Tréner Ružička ma zapracoval do zostavy medzi Bednářa s Vlasákom. Hral som presilovky aj oslabenia. Napokon sme to dotiahli do play-off, kde sme vypadli v prvom kole. V ďalšej sezóne sme všetko podriadili úspechu. Darilo sa nám herne, osobne som sa na ľade cítil výborne. Hrali sme v O2 aréne pred 17 000 divákmi. Víťazstvo v českej ligy si cením najviac. Na život v Prahe sme si rýchlo zvykli, preto ma mrzí, že sme sa nedohodli na novej zmluve. „

Slávia, tradičný klub s bohatou históriu vypadla do prvej ligy, ako to hodnotíte?

„Je to pre mňa sklamanie. Mám tam zopár kamarátov, Jaroslav Bednář je to z toho smutný. Myslel som, že to v kvalifikácii zvládnu, neviem čo sa tam stalo. Klubu nepomohlo ani extempore s Rúžičkom.“

Nové pôsobisko v Rakúsku

Na Slovensku ste boli známy so svojím číslom 55 na dres, nosili ste ho od malička?

„K tomuto číslu som sa dostal náhodou. Raz ho moja manželka vykríkla zo sna, odvtedy ho nosím. Bolo to v čase, keď som mal ísť do Slovana. V Plzni som mal číslo 77, keďže 55 bola obsadená. V Rakúsku som si zmenil na číslo 93. „

Pôsobíte v druholigovom EK Zell am See, aká je úroveň tejto ligy?

„Ťažko sa táto liga porovnáva. Hrajú v nej rakúske a slovinské mužstvá. Vlani tu štartovalo aj päť mužstiev z Talianska. Škoda, že sa od nás odčlenili. Hrajú v lige starší hráči, ktorí v minulosti hrali aj v NHL, či viacero so skúsenosťami z EBEL. Myslím si, že je to atraktívna liga. V priemere odohrám 20-25 minút za zápas.“

Igor_rataj_Zell_am_See

Myšlienkami o konci kariéry sa ešte nezapodievate?

 „Každý mi hovorí, aby som hral kým ešte vládzem. Podpísal som novú ročnú zmluvu. Chcel by som s EK Zell am See niečo vyhrať. Za každým sme vypadli v semifinále s neskorším víťazom.“

Žijete počas sezóny  v Rakúsku?

„Syn začal chodiť na hokej v Poprade, dcéra študuje v Košiciach. Manželka má doma prácu, ja som v Rakúsku. Je to pre mňa náročné, keďže som tu sám. Rozmýšľam preto o konci kariéry. “ 

Aj ste uvažovali, čo by ste robili po skončení kariéry?

„V Rakúsku trénujem deti, chcel som aj v Poprade, keď som sa vrátil z Košíc, ale kvôli financiám som sa s Popradom rozišiel v zlom. Myslím si, že dvere tu mám zatvorené. V Rakúsku mám dobré postavenie, rozmýšľam, že tu vybudujem kemp pre mládež. Tento rok nám to s jedným českým hokejistom nevyšlo. Pokúsime sa to viac spropagovať, uvidíme ako to dopadne.“

Mali ste nejaké predzápasové rituály?

„Každý hráč máva spravidla nejaké návyky pred zápasom. Ja si obúvam prvú ľavú korčuľu, ale neberiem to ako rituál, beriem to ako automatický postup pri obliekaní.  Za rituál skôr považujem , že ako posledný vychádzam z kabíny. Pred prvým buly nejdem za modrú čiaru, zostávam v strednej tretine.“

Počas zápasov Slovana v extraligy na ihriskách súperov si hráči museli vytrpieť nadávanie na ich osobu, ako to vnímate na ľade?

„Mám jednu skúsenosť z pôsobenia v Slovane. Na malom štadióne v Košiciach mi pri východe z kabíny zatrúbil jeden fanúšik hlasnou trúbou nad hlavou. Keď som sa sklonil na buly, tak na mňa tento dotyčný pán kričal:“Rataj nevyhráš to buly“ pri každom vhadzovaní.  Pre mňa bolo smutné,  že aj keď som prišiel ako hráč súpera do Popradu, ľudia na mňa nadávali. Toto sa mi nepáčilo. V Čechách to bolo úplne inak. Keď som prišiel do Znojma s Libercom, domáci fanúšikovia skandovali moje meno. Mal som z toho veľmi príjemný pocit, človeku chodili zimomriavky po chrbte. Neviem prečo máme na Slovensku takúto mentalitu.“

Na Slovensku budú koncom mesiaca voľby do Výkonného výboru SZĽH, ako ste prijali kandidatúru Richarda Lintnera?

„Vnímam jeho iniciatívu veľmi pozitívne. Chcem, aby nastala zmena vo vedení, aby išli peniaze tam kam majú, nie niekde pomimo.  Očakávam aj väčšiu propagáciu našej ligy, v Rakúsku, aj keď úroveň EBEL ligy nie je  tak vysoká, marketing je na vynikajúcej úrovni. Držím mu palce.“

 

FOTO:  GetPhoto/Robin Drahoňovský a SITA 

Musíte byť prihláseny pre vkladanie komentárov Login

Pridať komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.