Posilnenie značky Slovan má na svedomí zaplnenie bielych miest z jeho dávnej histórie

Ako už bolo na akcii Deň Slovana prezentované na začiatku mája tohto roku, história klubu z Tehelného poľa je bohatšia o štyri tituly. Slovan totiž získal titul majstra v rokoch 1926, 1927, 1930 a 1932, keď jeho vtedajší predchodca I. Čs.Š.K. získal titul majstra Slovenska Československej futbalovej asociácie (ČSAF), čo bol v tom čase najvyšší možný titul v rámci Slovenska. Tieto zistenia má na svedomí historik PhDr.Tomáš Černák PhD. Podľa slov Mgr.Stanislava Kramariča, projektového manažéra klubu a koordinátora pre styk s fanúšikmi, bude klub s historikom p. Černákom aj naďalej spolupracovať. Slovan teda v súčasnosti vlastní 26 titulov, z toho dva amatérske. O ceste, ktorú musel historik Tomáš Čermák k získaniu poznatkov absolvovať, sme sa s ním a Stanislavom Kramaričom zhovárali práve na pôde, kde je Slovan v súčasnosti vo „vyhnanstve“. Nasledujúce riadky by si mal prečítať každý, ktorému koluje v žilách belasá krv.

OBJASNENÁ HISTÓRIA, NA JEJ KONCI ŠTYRI HVIEZDIČKY

Čo pre vás znamenalo pátranie za štyrmi titulmi pre Slovan?

T.Č. : „Znamenalo to pre mňa zájsť do archívu, do knižnice a ponoriť sa do dobovej tlače a rok po roku všetko vyhľadať. Takisto som si musel pozrieť celý archívny fond 1. ČsŠK Bratislava z dvadsiatych a tridsiatych rokov a nájsť niečo k tejto téme. Nebolo toho veľa, ale niečo som našiel. Najviac som našiel v dobovej tlači, ktorá jasne preukázala, že išlo o absolútneho majstra, lebo noviny vychádzali s titulkom – 1.ČsŠK Bratislava majstrom Slovenska. Bola to mravčia práca, ale stála za to. Navyše aj mňa obohatila o mnoho skúseností.“

Aj keď je to nepravdepodobné, predsa len sa spýtame. Žije ešte niekto z týchto hráčov?

T.Č. : „Treba si uvedomiť, že sa rozprávame o období spred osemdesiatych rokov. Z hráčov už nežije nikto, z funkcionárov už tobôž nie. Jediný, koho ja poznám a kto si ako tak pamätá toto obdobie ako dieťa je Jozef Kšiňan, športový novinár. Lenže ten mal vtedy päť či šesť rokov.“

Museli ste pravosť titulov niekde overovať, prípadne ich zaregistrovať?

T.Č. : „Tieto veci sa neregistrujú, veď tituly sa neregistrujú ani v dnešnej dobe. Berie sa to automaticky, dnes je to samozrejme vplyvom médií iné.“

Pýtame sa preto, lebo nás zaujíma, či by si nemohla čisto hypoteticky nárokovať na nejaký titul z tej doby napríklad Žilina.

T.Č. : „Teoreticky mohla, ale museli by to preveriť. Aj my sme si mohli nárokovať na viacero titulov, lebo Slovan vyhral aj v rámci národnostného zväzu, ale to by nebolo korektné, pretože sa nejednalo o najvyššiu ligu. Prihlásili sme sa iba k tým, ktoré sú nespochybniteľné.“

Sú teda nespochybniteľné?

T.Č. : „Samozrejme. Vtedy tu bola regulárna súťaž. Existovali národné zväzy – český a maďarský, každý mal svoju ligu. A víťazi týchto líg potom medzi sebou hrali o majstra Slovenska.“

Kto bol vtedy najväčším konkurentom dnešného Slovana, teda 1. ČsŠK?

T.Č. : „Najväčší konkurent v tom období bol ŠK Žilina. Ale dobré tímy mali aj Košice, Nové Zámky a na podkarpatskej Rusi Užhorod. Konkurencia teda bola dobrá.“

Čo vás viedlo k oprášeniu tak starej histórie?

S.K. : „Nám išlo hlavne o to, že sa blíži storočnica klubu. Máme pripravené ďalšie aktivity, ktoré s týmto súvisia. Chceli sme mať jasno v tom, akým spôsobom bol v tom čase organizovaný futbal na Slovensku. Druhou motiváciou pre nás bolo to, že Slovan má svoju históriu a každý fanúšik by mal o ňom vedieť naozaj všetko. Som rád, že sme týmto zaplnili aj posledné biele miesta v jeho histórii. V konečnom dôsledku sme tým vzdali hold a vyjadrili vďaku tým futbalistom a funkcionárom, ktorí v tej dobe za Slovan hrali a viedli ho.“

T.Č. : „Ja som netušil, že tie tituly sú také vzácne, skôr som si myslel, že boli získané na nejakej regionálnej úrovni. Ale až keď som sa ponoril do dobovej tlače a archívov som zistil, že ten titul bol braný ako absolútny majster Slovenska podľa stanov československej asociácie futbalovej (ČSAF). Išlo teda o nespochybniteľný titul. Aj dobová tlač aj funkcionári zväzu brali víťaza ako majstra Slovenska.“

Tomáš Černák

PÁTRANIE PO POTOMKOCH

Máte z tej doby k dispozícii nejaké zachované artefakty? Prípadne po nich plánujete pátrať?

T.Č. : „Musíme sa v tomto prípade rozprávať o vnukoch či pravnukoch. Získať niečo nebude jednoduché, mnoho artefaktov skončilo na smetisku. Niečo sa nachádza v múzeu telesnej výchovy a športu, ale to je minimum. Väčšina vecí je podľa mňa v nenávratne, aj keď by som sa rád mýlil. Pátrať po deväťdesiat rokov starých veciach je naozaj zložité.“

S.K. : „Možno by nebolo na škodu pátrať po nich prostredníctvom našich informačných kanálov. Pre nás je však v tomto momente dôležité, že sme vypátrali a dali punc všetkým titulom, ktoré sme v tom skúmanom období získali a ktoré nám nikto nemôže vziať. “

Bolo pre vás náročné zháňať dostupný materiál?

T.Č. : „Fotografií bolo pomenej a v tom čase sa hlavne tlač nevenovala športu v takom rozsahu ako dnes a reportáže nedosahovali ani zďaleka takú úroveň, ako dnes. Ale v univerzitnej knižnici sú k dispozícii všetky dobové periodiká z tej doby. Len si k tomu bolo treba sadnúť a prelistovať si všetky materiály.“

Objavili ste pri svojom skúmaní ešte niečo zaujímavé?

T.Č. : „Ja som pri skúmaní tých titulov zistil, aká bola celková atmosféra v tej dobe. Možno to niekoho prekvapí, ale v tej dobe sa už organizovali fanúšikovské výjazdy. Napríklad fanúšikovia 1. ČsŠK Bratislava v dobe, keď klub bojoval o titul so Žilinou, išli na zápas vlakom a niektorí dokonca autom. Uvedomte si, že vtedy diaľnice neexistovali a asfaltových ciest bolo veľmi málo a v Bratislave vlastnilo auto iba zopár ľudí. Z dnešného pohľadu to znie ako niečo neuveriteľné.  A to mal vtedy klub desať rokov. Aj preto sa klub sa z „ničoho“ vypracoval na rešpektovaný klub v strednej Európe. Dokonca bratislavských futbalistov volali na zájazdy po Európe.“

  

Slovan, vtedy ešte ako 1. ČsŠK hral aj proti anglickému mužstvu a veru mu ušil z hanby kabát. Prezradíte nám, o čo išlo?

T.Č. : „V roku 1929 nastúpili vtedajší hráči v Petržalke proti NewcastluUnited. Dva roky predtým vyhrali Angličania domáci pohár a napriek tomu utŕžili debakel  8:1. Nevieme, ako jeho hráči celé stretnutie poňali, to však nemení nič na fakte, že poraziť špičkové mužstvo z Anglicka takým rozdielom sa len tak nevidelo. “

NEPOKRAČOVAŤ V SPOLUPRÁCI BY BOLO HRIECHOM

So získanými poznatkami vaša spolupráca s pánom Černákom nekončí. Prezradíte nám, čo chcete ešte dosiahnuť?

S.K. : „S pánom Černákom budeme v ďalšej spolupráci pokračovať. Ďalšou našou víziou a cieľom je posunúť klub ďalej, vzhľadom na bohatstvo a históriu, ktorú máme. Chceli by sme sa venovať osobnostiam klubu, ktoré už nie sú medzi nami a to nielen v súvislosti so športovými úspechmi, ale aj z pohľadu života obyčajných ľudí. To znamená, že chceme spustiť projekt edícia Belasé legendy. Jedná sa o knižné vydanie pamätí a biografií už nežijúcich legiend. Chceme týmto vyjadriť vďaku tým, ktorý pomohli vybudovať značku Slovan.“

Kto všetko sa v edícii objaví?

S.K. :  „Podľa nás by sme mali viac spoznať hráčov, ktorí nielen u nás, ale aj v zahraničí mali veľké renomé. Či už Daučík, Kubala a ďalší vynikajúci hráči alebo z tej novšej generácie Dubovský. Tých hráčov je samozrejme viac, spomeňme na majstrov Európy z roku 1976, či víťazov PVP z roku 1969. V Slovane boli hráči, ktorí získali medaily  na Majstrovstvách sveta, mali sme takisto olympijských medailistov. Každý rok by sme chceli vydať dve-tri publikácie. Ako prví vyjdú Michal Vičan a Karol Jokl, v nasledujúcich rokoch prídu na rad ďalšie legendy. Títo hráči neznamenali veľa iba v slovenskom, ale aj v európskom, čisvetovom futbale. Ostatné kluby by skákali od radosti, keby mali aspoň štvrtinovú históriu ako máme my, preto sa jej chceme naozaj dopodrobna venovať. Veľmi si to vážime a chceme vyjadriť rešpekt všetkým, ktorí sa o ňu zaslúžili.“

Ako dlho už na edícii pracujete?

S.K. :  „Pracujeme na tom už trištvrte roka a dávame dohromady všetky parametre, ako by mala publikácia vyzerať. Môžem prezradiť, že je napísaná veľmi pútavo a bude to zaujímavé čítanie. Čitateľ sa dozvie veľa vecí z jeho športového života, ale aj z toho osobného.“

V tomto prípade ste už nejakých žijúcich potomkov niektorých legiend zohnali však?

S.K. :  „Z generácie, ktorá je mladšia to bolo samozrejme ľahšie. Ale pri legendách ako boli páni Šoral, či Priboj sa samozrejme musíme opäť ponoriť do archívu. Chceme naozaj, aby to bolo zaujímavé čítanie, takže tak musíme pracovať aj s materiálom, ktorý máme k dispozícii.

T.Č. :  „Pri prvej knihe, ktorá je o Michalovi Vičanovi, sme spolupracovali s jeho manželkou a dcérou. Bez ich pomoci je to naozaj ťažké, neexistujú totiž žiadne archívne materiály o futbalistoch spred toľkých rokov. Musíme v tomto prípade poskladať mozaiku z toho, čo sa o nich napísalo. Bude to boj, ale popasujeme sa s tým.“   

 Stanislav Kramarič

Poctu bývalým legendám už Slovan vyjadril akciu Legendy v Pezinku. Budeme v niečom podobnom pokračovať?

S.K. :  „Legendami v Pezinku sme začali nejakú víziu a teraz v tom chceme pokračovať dlhodobejšie. Je to v našej stratégii. Nechcem predbiehať, máme niekoľko alternatív, čo a ako zorganizovať, stále nás však limituje štadión. Aj spomínanú akciu Legendy v Pezinku sme nechceli organizovať na Pasienkoch, pretože s históriu klubu nič nemajú, aj keď je pravda, že prvé ihrisko, ktoré využíval 1. ČsŠK Bratislava bolo na Kuchajde. Ľudia však v tom čase Pasienky vnímali veľmi negatívne, čo trvá aj dnes a preto sme museli hľadať nejakú alternatívu. Tá akcia bola veľmi vydarená a určite v tom budeme pokračovať. Musíme však mať vlastný štadión.Hráme na prefarbenom štadióne, ktorý nám nikdy patriť nebude, ale musíme to nejako vydržať. Všetci sme mali možnosť sledovať, čo sa okolo štadióna dialo. Na jednej strane človek vidí, ako to na Slovensku funguje a aký majú naši zástupcovia na mestskom zastupiteľstve záujem na tom, aby šport a kultúra v Bratislave neboli iba predvolebným bonmotom a aby sa naša Bratislava konečne stala mestom so štatútom kultúrneho a športového centra a aby mali kde deti a mladí ľudia rozvíjať svoj talent.“ 

T.Č. : „Keď už Stano spomína štadión, musím povedať, že 1.ČsŠK Bratislava niekoľkokrát žiadal mesto o finančnú podporu, ale nedostal ju. Napriek tomu stále bojovali o špicu. Už vtedy boli hráči nespokojní s ihriskom v Petržalke a chceli väčší priestor, pretože ten pôvodný nevyhovoval. Vtedy sa to tiež naťahovalo a zmena prišla až po zmene režimu, teda vzniku Slovenskej republiky.“

ÚCTA A REŠPEKT VŠETKÝM, KTORÍ SA O ZNAČKU SLOVAN ZASLÚŽILI

Ako ste reagovali na získané poznatky pána Černáka?

S.K. :  „Tomáš sa u nás objavil vo februári 2015 a odvtedy sme boli v neustálom kontakte a informovali sme sa, ako pokračuje v jeho historickom výskume. Sami sme boli zvedaví, k čomu ako vedec dospeje. Po štyroch mesiacoch  jeho mravčej práce sme dostali do rúk posudok a zostali sme v nemom úžase. Boli sme veľmi radi, že 96. výročie klubu, ktoré sme oslavovali sme mohli obohatiť o jeho informácie. “

Ako na ne reagovali v klube vrchní predstavitelia?

S.K. :  „Všetky úspechy každého klubu, či chce, alebo nie, sú merané počtom trofejí. Niekto ich dosiahne menej, niekto viac, niekto má obrovskú popularitu aj napriek tomu, že má menej úspechov. Slovan má však oboje a vďaka Tomášovmu výskumu máme právom o štyri tituly viac. Mňa v súčasnosti mrzí, že či už tlač, alebo iné médiá, píšu o Slovane ako o osemnásobnom novodobom majstrovi. Slovan predsa nevznikol v roku 1993, ale v roku 1919. Je to nefér voči tým, ktorí za neho hrali v dobe, keď sme boli po roku 1945 v spoločnom štáte s Čechmi a aj v dobách predtým. V klube nás pochválili za to, že sme značku Slovan posunuli opäť vyššie a urobili niečo pre jeho históriu, aj keď paradoxne po mnohých rokoch. Dnes teda môžeme s pokojným svedomím povedať, že Slovan má 24 titulov majstra Slovenska a Československa. Zamlčiavanie a prehliadanie týchto faktov ma naozaj mrzí a opakujem ešte raz, je to nefér hlavne voči tým, ktorí sa o ne pričinili. Nemôžu sa predsa niektorí novinári tváriť, že pred rokom 1993 tu nič neexistovalo. “

AKTUÁLNA ZBIERKA TITULOV SLOVANA:

Amatérsky majster Československa – 1927 a 1930.
Majster Československa – 1949, 1950, 1951, 1955, 1970, 1974, 1975, 1992.
Majster Slovenska – 1926, 1927, 1930, 1932, 1940, 1941, 1942, 1944, 1994, 1995, 1996, 1999, 2009, 2011, 2013, 2014.

FOTO: Archív slovenského olympijského a športového múzea, archív T.Č a archív S.K.