Belasý srdciar strelil posledný gól, rozlúčkový zápas sa mu pozdáva

By  |  4 Komentáre


Ikona medzi fanúšikmi, bojovník na pohľadanie na ľade, ktorý si získal srdce každého fanúšika Slovana. Tvrdý ako žula, ktorý keď bolo treba, neváhal zhodiť rukavice. Taký bol Miroslav Lažo. Pred súbojom Slovana v KHL s Medveščakom Záhreb sa tento útočník, ktorý počas kariéry nosil na chrbte číslo 81, stal prvým členom Belasých Perutí, novovzniknutej spoločnosti bývalých hráčov Slovana. Premiéru v seniorskom mužstve naštartoval Lažo v ročníku 98/99 a o rok neskôr získal so Slovanom svoj prvý majstrovský titul. Ďalšie tri potom pridal v rokoch 2003, 2007 a 2008. Naposledy si dres Slovana obliekol v sezóne 2010/2011. Počas svojej hráčskej kariéry, ktorá trvala viac ako osemnásť rokov si Lažo vyskúšal aj KHL v tíme Avtomobilist Jekaterinburg, v lete 2010 dokonca absolvoval kemp tímu NHL Edmonton Oilers. V najvyššej domácej súťaži hral okrem Slovana ešte za Žilinu, Košice, Banskú Bystricu a naposledy za Skalicu. Miro Lažo však už viac gólov v kariére nestrelí, jeho rozlúčka prišla pomerne skoro. SlovanPositive sa s Mirom Lažom stretol, aby mu jeho kroky vysvetlil a prezradil niečo aj o svojej budúcnosti.  

Váš krok s ukončením aktívnej činnosti prišiel relatívne skoro a mnohých fanúšikov prekvapil. Súhlasíte?

„Ja si myslím, že som skončil v tom najlepšom čase. KHL si za Slovan už nezahrám a čo sa týka extraligy, to už je tak trochu strata času. Pre mňa je to teda ideálny čas na koniec a som vďačný vedeniu Slovana, že som sa mohol rozlúčiť na mieste, ktoré je späté s mojou kariérou a kde som začínal.“

Dá sa teda povedať, že vám chýba motivácia?

„V extralige určite áno, tu zohrali svoje aspekty aj všetky veci okolo nej, podmienky a tak ďalej. Preto som sa rozhodol, že sa budem venovať radšej mládeži. Otvoril som v Petržalke hokejové centrum HDC Slovakia na tamojšom zimnom štadióne. Chcem sa venovať všetkým mládežníckym kategóriám, okrem toho mi tam chodia aj profesionáli a chalani, ktorí sa chcú zlepšovať. Máme tam hokejový trenažér, či fitness centrum. Okrem toho som ako je známe vstúpil do komunálnej politiky, chcem pomôcť Petržalke. Verím, že v našom centre vyrastie nejaký výborný hokejista, ktorý si možno raz oblečie aj dres Slovana v KHL.“

Ste teda pevne rozhodnutý, že na najvyššom fóre vás už neuvidíme?

„Miro Lažo už nebude hrať nikde, možno s kamarátmi na nejakej partičke a na tréningoch.“

Miro_lazo

Musíte však súhlasiť, že výkonnosť minimálne na slovenskú najvyššiu súťaž máte.

„Ja som mal v kariére obrovské šťastie, že som nikdy nebol operovaný na kolená, či ramená, žiadne vylámané zuby, jazvy a podobne. Tieto problémové partie ma obišli. Takže moje telo by znieslo, aby som hral ešte ďalej. Ja však nekončím kvôli zdraviu, proste som to zhodnotil tak, že toto stačilo. Ako som povedal, extraligu už hrať nechcem a KHL je už pre mňa tabu.“

Je vám ľúto, že ste dres Slovana neobliekol práve v KHL?

„Priznám sa, že som túžil zahrať si za Slovan aj v tejto lige. Každý hráč sa chce rozlúčiť na ľade po zápase. Ale ja som vďačný aj za takúto rozlúčku a teším sa na to, že budem môcť svoje skúsenosti odovzdať mladým chlapcom, ktorí si tú KHL za Slovan možno raz zahrajú.“

Lúčilo sa vám pri pohľade na video medailón ťažko?

„Sú to spomienky, prežil som tu kus života. Zažil som tu krásne časy, štyri tituly, emócie k tomu patria.“

Napriek tomu, každý jeden fanúšik Slovana by si možno zaslúžil rozlúčiť sa s Mirom Lažom tak, ako ste si to predstavovali. Neplánujete rozlúčkový zápas?

„Zatiaľ som nad tým nerozmýšľal, ale je to pekná myšlienka. Uvidíme ako to pôjde ďalej, ale možno by som niečo zorganizoval.“


Ako si na Mira spomínajú jeho bývalí spoluhráči?

Martin Hujsa, bývalý Lažov spoluhráč, momentálne v službách kazašského Pavlodaru: „Bol to búrlivák na ľade, ale  zároveň sa vedel správať ako správny chlap. Dokázal priamočiaro potiahnuť puk a tvrdo a nekompromisne zakončiť. Nerobilo mu problém zrážať sa a zhodiť rukavice. Bol však férový, nikdy neútočil zozadu. Spoluhráčov si vedel zastať, pocítil som to niekoľkokrát aj ja, keď sa do mňa ktosi pokúšal rýpať. V kabíne mal rešpekt, bol prirodzeným vodcom. V súkromí je to výborný človek, kamarátovi by dal aj to posledné, vždy je ochotný pomôcť. Miro je veľký džentlmen, ja mám s ním osobne veľmi dobrý vzťah.“

Ľubomír Vaic, bývalý Lažov spoluhráč v Slovane, dnes hrajúci asistent trénera v Spišskej Novej Vsi: „Miro bol jeden z mála hráčov, s ktorými sa mne osobne hralo fantasticky, tak sa mi hralo možno s tromi hráčmi v kariére a Miro bol jedným z nich. Bol veľký bojovník a nikdy preňho nebolo nič stratené, ani minútu pred koncom zápasu, ani jeden puk. Ak sme sa na niečom dohodli, mohol som sa spoľahnúť, že to tak bude na ľade aj mimo ľadu . Miro je skrátka „veľký“ človek s „veľkým“ srdcom a môj výborný priateľ. Ak by som si mohol vybrať, tak posledný zápas v kariére by som si chcel zahrať práve s Mirom a Janom Lipianským. Počas môjho pôsobenia v Bratislave patril medzi mojich najbližších ľudí. Stretávali sme sa aj mimo ľadu a musím skonštatovať, že Miro má tam hore asi protekciu, keďže pri toľkých známych a priateľoch, ktorým neustále veľmi ochotne pomáha, je buď Superman, alebo jeho deň trvá minimálne 30 hodín (úsmev).“

Zdeno Cíger, bývalý Lažov spoluhráč i tréner: „S Mirom som zažil pekné hokejové chvíle ako hráč aj ako tréner. Bol veľmi pracovitý a bol to bojovník na pohľadanie. Vedel  do mužstva vždy niečo priniesť. „


4 Komentáre

  1. Tomáš Zubák

    Tomáš Zubák

    16. novembra 2014 at 11:31

    Miro si rozluckovy zapas zasluzi, mal sice take muchy ake mal, ale bol to srdciar

  2. beckyno

    beckyno

    19. novembra 2014 at 6:36

    Miro bol to spravne jadro v Slovane.Fandim Slovanu od cias Paseka,Rusnaka,Bukovinskeho a cloviecikov ako Miro tam bolo pomerne malo.Je to skoda ale je to kazdeho vlastne rozhodnutie,treba Mirovi uz len drzat palec v sukromnom zivote……….

Musíte byť prihláseny pre vkladanie komentárov Login

Pridať komentár