Veľkolepá rozlúčka Miroslava Šatana
V utorok 18.12.2018 o 18.00 v tretinách hraných na 18 minútu sa Miroslav Šatan rozlúčil s bohatou aktívnou kariérou. Duel sledovali vypredané tribúny na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu, diváci zaplatili za lístok symbolických 18 eur. Úvodné buly hodil legendárny český brankár Dominik Hašek, po 1. tretine sa Šatan dočkal veľkej pocty. Vedenie Slovenského zväzu ľadového hokeja ho slávnostne zaradilo do Siene slávy. Do zápasu zasiahol aj Miroslav Šatan mladší, ktorý zaznamenal hetrik. Počas druhej prestávky na ľade vystúpila Viktória Šatanová, ktorá predviedla peknú voľnú jazdu v krasokorčuľovaní.
Aké sú vaše prvé pocity po zápase?
„Bol zo jeden mala zápasov, v ktorom mi počas mojej kariéry nezáležalo na výsledku. Mal som zo zápasu veľkú radosť, dúfam že aj moji spoluhráči. Dúfam, že si to aj fanúšikovia užili.“
Gratulovali vám k ukončení úspešnej kariéry aj vaši bývalí spoluhráči z NHL Crosby, Peca, Malkin, Guerin, aký to bol pocit?
„Prináša to do mojej hlavy krásne spomienky, zo zápasov, keď som s týmito hráčmi každodenne stretával a hral zápasy.“
Počas zápasu ste boli uvedený do siene slávy Slovenského hokeja medzi naše legendy. Ako ste to vnímali?
„Je to pre mňa obrovská pocta. Reprezentácia bola pre mňa najväčšou motiváciou. Najradšej som hral zápasy, keď som mal dvojkríž na hrudi. Je pre mňa česť, že ma zaradili medzi ostatné mená, ktoré už sú v sieni slávy. Moje poďakovanie patrí všetkým, ktorí sú tu so mnou a fanúšikom, pretože všetky medaily sme vyhrávali pre nich. Ja som pre nich robil to, že som si vždy keď som mohol, obliekol na seba reprezentačný dres Slovenska.“
Do zápasu zasiahol aj váš syn, ako sa vám spolu hralo?
„Mišo Hreus mal tú česť zahrať s dvomi krídlami, ktorí majú na drese meno Šatan (úsmev). Myslím, že už nikdy, nikto takúto možnosť mať nebude.“
Ktoré boli tie najpamätnejšie momenty z reprezentácie?
„Určite titul majstra sveta z 2002. Ale chcel by som spomenúť rok 2000, kde sme získali striebro a ukázali svetu, že s nami treba počítať. Mali sme tam mužstvo, s ktorému málokto veril, postupne sme vyradili Ameriku, a hrali o medailu. Veľmi si túto medailu cením, myslím, že aj vďaka nej sa nám o dva roky podarilo vyhrať majstrovský titul.“
Na ľade sa objavilo niekoľko majstrov sveta, víťazov Stanley cupu…
„Vážim si, že prijali moje pozvanie, a zúčastnili sa na mojom rozlúčkovom zápase.“
Tím bielych – Tím modrých 11:8 (3:3, 4:2, 4:3)
Góly: 3. Čierny (Pardavý, Lipiansky), 6. Lintner (Stümpel, Bondra), 10. Lintner (Bondra, Čierny), 24. Nagy (Handzuš, Somík), 24. Graňák (Pardavý), 29. Lintner (Stümpel, Bondra), 36. Šatan (Surový, Suchý), 37. Podhradský (Šatan), 50. Šatan ml. (z trestného strieľania), 51. Šatan ml. (Šatan), 53. Šatan ml. (Šatan) – 10. Handzuš (Šatan), 11. Cibák (Ri. Pavlikovský, Nagy), 11. Cibák (Somík, Ri. Pavlikovský), 23. Ra. Pavlikovský (Radivojevič, Vaic), 34. Ri. Pavlikovský (Pauček, Hurtaj), 39. Uram (Kapuš), 50. Pauček (Sekeráš), 51. Hurtaj.
Tím modrých: Lašák (J. Laco) – Ľ. Višňovský, Štrbák, Valábik, Sekeráš, Richard Pavlikovský, R. Hecl, Pauček – L. Nagy, Handzuš, Šatan, Somík, Kapuš, Cibák, Uram, Hurtaj, P. Bartoš, P. Pucher, Bartovič
Tím bielych: Staňa (Šimonovič, Lipovský) – Lintner, Milo, Podhradský, R. Suchý, I. Droppa, L. Čierny, Graňák – P. Bondra, Stümpel, Radivojevič, Vaic, Rastislav Pavlikovský, Pardavý, Lipiansky, Hreus, V. Plavucha, T. Višňovský, T. Surový
Rozhodcovia: Čaprnka – Tvrdoň, Synek, 10.055 divákov (vypredané).
FOTO: D.Gireth
