Čo dnes robí bývalý hráč ŠK Slovan Bratislava Pavol Sedlák?

By  |  1 Komentár


Pokračujeme v rubrike „Čo robia dnes bývali hráči Slovanu“. Pre SlovanPositive odpovedal, a veľa zaujímavého o sebe povedal Pavol Sedlák:

Pavol vy ste v Slovane prežili 9 rokov (1997 – 2003 a 2006 – 2008), kto Vás do Slovanu priviedol?

Dovolím si Vás poopraviť. V Slovane som bol od prípravky r. 1986 kedy som mal sedem rokov. Prešiel som všetkými vekovými kategóriami a od r. 1998 – 2003 a 2006 – 2008 som hrával v prvom mužstve, čiže ako profesionál. Spolu to bolo 19 rokov.

Do prípravky ma priviedli rodičia a môj prvý tréner bol byvalý vynikajúci hráč Peter Mutkovič.

Ako si spomínate na toto obdobie, ktoré ste strávili v belasom drese? V tejto dobe Slovan dokázal vyhrať ligu, hral aj druhú ligu…aké to boli časy?

Väčšina mojej kariéry a futbalových zážitkov je spojených s Tehelným polom. Boli aj krásne, ale aj ťažšie časy ako to už pri športe býva. Ťažko hodnotiť tak dlhé obdobie pár vetami. Dala by sa o tom napísať aj kniha. Dnes keď, idem okolo a vidím to prázdne miesto po štadióne, zabolí ma to. Je to ako by vám zbúrali dom a vy sa nemáte kam vrátiť.

Ktorý z trénerov Vám dal najviac?

Trénovalo ma veľa trénerov, každý mi dal niečo. Keby som mal označiť tých najvýraznejších, boli by to: Hrdlička, Obert, Griga, Komanický.

Aké bolo Vaše obľúbené číslo dresu? Netúžili ste po magickej „desiatke“? S kým ste si v kabíne najviac rozumeli?

Moje obľúbené číslo bolo číslo 13. S hráčmi, s ktorými som si najviac rozumel a dodnes sa stretávam spomeniem Ľuba Meszároša, Sama Slováka a Paľa Mikulca. Rád sa však stretnem, porozprávam a zavolám si s každým bývalým spoluhráčom. S každým si mám čo povedať lebo nás spája futbal, Slovan a spoločné zážitky.

Na Tehelnom Poli ste prežili najväčšiu časť svojej hráčskej kariéry, čo hovoríte na to, že mesto, ani vláda nedokázala Slovanu pomôcť vo výstavbe nového štadiónu? Vás ako hráčov, ktorí ste na Tehelnom poli vyrastali, musel tento pohľad ubíjať… 25.9 sa ľady prelomili… Magistrát dal Slovanu zelenú, môže sa začať stavať….

Som z toho veľmi smutný! Je to už raz tak, že jedna z vlastností Slovákov je, že sa nevedia spojiť a spolupracovať pre niečo spoločné, väčšie ako oni sami, z čoho bude mať každý úžitok. Vždy nakoniec prevládnu sebecké záujmy. Zatiaľ nikdy politici, ktorí sa chodia/chodili promovať na futbal nepomohli Slovanu. Nepomohli mu ani v časoch, keď bol v kríze po Duckého ére a nezabránili jeho pádu do druhej ligy.

Čítal som túto radostnú správu, no v reakcií by som bol opatrný. Stavať sa už malo v 2006, keď som sa vrátil do Slovanu. Veľmi si prajem, aby sa konečne prešlo od slov ku skutkom!

Svojho času, keď sa Talianske kluby dostali neopatrným hospodárením do krízy, povedal predseda Talianskej vlády: „Nesmieme dopustiť aby naše kluby skrachovali lebo sú súčasť nášho kultúrneho dedičstva.“ ( a vláda im finančne pomohla) Tak aj Slovan je súčasť nášho dedičstva. Preto som sklamaný ako sa s k nemu spoločnosť správa.

Čo považujete vo svojej kariére za najväčší úspech, respektíve sklamanie?

Za najväčšie kolektívne úspechy považujem víťazstvo v lige a pohári v ročníku 1998/99 a 4. Miesto na ME „U21“ r. 2000. ( o tom, že 4. miesto to bol úspech svedčí, že dodnes sa 21-tkárom nepodarilo prebojovať na záverečný turnaj. ) Za najväčší osobný úspech považujem možnosť reprezentovať Slovensko.

Za najväčšie sklamanie považujem, že som nemohol v Slovane odohrať viac a môj odchod v r. 2008 kedy som sa ešte cítil vo veľmi dobrej forme.

Počas účinkovania v Slovane ste sa dostali aj „repre“ do 21r, pár zápasov ste odohrali aj za seniorské „áčko“, čo vám dali tieto vystúpenia? Boli ME do 21rokov vrcholom vašej kariéry? 4. miesto bolo výborným výsledkom navyše na domácej pôde. Po nominácii pána Adamca do seniorskej reprezentácie ste prišli spolu s Babničom, Némethom a Meszárošom o účasť na letných olympijských hrách v Sydney 2000. Nie je vám to s odstupom času ľúto?

Účinkovanie v úspešnej 21-tke bolo jedno z najkrajších období v mojej kariére a teší ma, že som výraznou mierou mohol prispieť k úspechu.

Je mi to ľuto, že som prišiel o OH, ale osobne som nič nemohol na tej situácií zmeniť. Túžbou futbalistu je hrať futbal najlepšie ako vie a obliecť národný dres je obrovská pocta.

Prečo ste opustili Slovan? V akých kluboch okrem Slovanu ste pôsobili? Nelákalo Vás to viac do zahraničia?

V rokoch 2003-2004 Slovan futbalovo, morálne a finančne krachoval. Následne aj vypadol do 2. Ligy. Mne v tom období končila zmluva a klub sa snažil predávať hráčov aby riešil svoje finančné problémy. Naskytla sa mi príležitosť hrať v zahraničí v inom klube, ktorý netrpí ustavičnými problémami. Dovtedy som nikdy nehral v inom klube ako v Slovane. Chcel som to vyskúšať a zahrať si Tureckú ligu, čo sa mi aj podarilo.

Počas kariéry som okrem Slovana obliekal dresy: Cajkuru Rizespor, Brna, B. Bystrice, Rimavskej Soboty, Interu, Petržalky a na záver som si zahral v rakúskych amatérskych kluboch Neusiedl a Monchhof.

Mal som možnosť okúsiť aj trénerský chlebíček ako asistent Sama Slováka v Slovane.

Našich fanúšikov zaujíma, čo zvyknete robiť vo voľnom čase? Aké sú Vaše hobby okrem futbalu?

Voľný čas najčastejšie trávim s manželkou a rodinou. Rád čítam knihy, pozerám filmy. Posledné 2-3 roky sa stal mojim hobby vytrvalostný beh. Už som sa zúčastnil na pár pretekoch, ktoré organizuje tiež bývalý Slovanista, môj kamarát Jožo Pukalovič. Na jar sa chystám zabehnúť maratón.

Obľubený film či kniha?

Film: Matrix, Vtedy na západe. Kniha: Game of Thrones, Egypťan Sinuhet

Kde zvyknete dovolenkovať? Uprednostňujete hory pred slnkom a morom? Aká je vaša obľúbená destinácia?

Ako aktívny hráč som mával dlhšie voľno len v decembri. Často som vtedy chodieval do USA, kde žije moja sestra. Mám rád oboje, aj hory, turistiku, ale aj slnko a more. Snažím sa to striedať. Nemám jedno konkrétne miesto ako svoju dovolenkovú destináciu.

Slovanistom sa v úvodnom zápase v Berne vôbec nedarilo, prehrali 0:5, bola to spravodlivá prehra z vášho pohľadu?

Zápas som nevidel, iba zostrih. Ak však dostanete 5 gólov a nedáte ani jeden, určite je prehra zaslúžená. Futbal sa hrá na góly.

Vo štvrtok nastúpia belasí doma s Hamšíkovým Neapolom, ako na nich?

Treba zabudnúť na prehry, dvihnúť hlavu, vypnúť prsia a nechať všetko na ihrisku. Sme predsa Slovan! A hráči Neapola sú z rovnakého mäsa a kostí ako my.

Treba tiež objektívne zhodnotiť silu súpera a povedať, že je favoritom. Nie však so strachom! Vo futbale je všetko možné… Každý je poraziteľný!

Určite osobne poznáte Mareka Hamšíka, a jeho kvality, treba si dať pozor hlavne naňho? Predsa bude to preňho špeciálny zápas…..

Mareka osobe nepoznám. Myslím, že to bude preňho špeciálny zápas, všetky pohľady budú smerovať na neho. Treba si dať pozor na všetkých hráčov Neapola a ubrániť ich ako tím. Tak sa dá zabrániť, aby individuality ako Marek Hamšík, Higuaín alebo Callejón skórovali.

Čo by ste odkázali našim fanúšikom pred týmto zápasom?

Aby si prišli vychutnať futbal.

Záverom, čo teda dnes robí Pavol Sedlák?

Pracuje v IT firme, beháva maratóny a rozmýšľa, ako v budúcnosti pomôže slovenskému futbalu.

 

1 Komentár

  1. Pingback: 10 najčítanejších člankov na SP za rok 2014 - slovanpositive.com

Musíte byť prihláseny pre vkladanie komentárov Login

Pridať komentár