Hodnotíme hráčov Slovana v tretej sezóne KHL
Je koniec. Nie neodvratný, iba ten sezónny. Emotívna rozlúčka po poslednom zápase s Jokeritom nenechala chladným žiadneho fanúšika s diagnózou Slovan Positive. Žiaden hráč Slovana si už zrejme v septembri neoblečie dres s orlom na hrudi, ktorý bude mať na boku vyšité logo KHL, v tej aktuálnej sezóne však všetci prispeli k jej nevydarenému koncu rovnako. My sme sa podrobne pozreli na účinkovanie jednotlivcov v tíme, ako teda vyznieva naše hodnotenie?
Brankári
Johan Backlund – Výborný predsezónny nákup. Blonďavý Švéd od začiatku pôsobil pokojne, dodával svojim spoluhráčom veľkú istotu. „Odhryzol“ najväčšiu porciu zápasov – 36 a pripísal si 9 výhier. Mal 90 percentnú úspešnosť zákrokov a priemer 2,64 gólu na zápas. Backlund bol jedným z mála pozitív v sezóne a trúfame si povedať, že nebyť jeho absencie kvôli zraneniam, mal by Slovan viac bodov.
Jaroslav Janus – Odchytal o jedenásť zápasov menej ako Backlund, jeho gólový priemer presiahol číslo tri. Nebol to ten Janus z úvodnej sezóny, inkasoval mnoho lacných gólov. Mal aj dobré zápasy, ale chýbala mu stabilnosť výkonov. Jeho nie najlepšia sezóna mala za následok predčasný odchod do Prahy.
Denis Godla, Samuel Baroš, David LeNeveau – Ani jeden z týchto brankárov neodchytal viac ako päť zápasov, preto ich nebudeme hodnotiť. Poslední dvaja nastúpili iba raz, Godla odchytal štyri duely. Aj pre neho aj pre Baroša boli zápasy najmä neoceniteľnou skúsenosťou.
Obrancovia
Michal Sersen – 29-ročný rodák z Gelnice bol našim najlepším obrancom a vedie všetky štatistiky medzi defenzívnymi hráčmi. Nazbieral najviac gólov (5), asistencií (17), strávil na ľade najviac času (23), rozdal najviac „hitov“ (69) a vyslal na bránku súpera najviac striel (121). Nazbieral však aj najviac mínusiek (21) a trestných minút (79). Podával však stabilné výkony a jeho hra zniesla pri známych problémoch v klube najprísnejšie kritériá.
Cam Barker – Prišiel dať hre typické kanadské prvky, čo mu celkom nevyšlo. Nehral zle, ale mal byť viac produktívny. Nepatril medzi najlepších, ale ani najhorších. Nebál sa kontaktu, niekedy mu však ako keby dochádzal dych v záveroch zápasov.
Tomáš Starosta – Poctivý obranca, nazbieral iba štyri mínusové body. Veľmi silný v defenzíve, má veľmi dobré pokrytie hráča. Odohral 42 zápasov, inkasoval iba 22 trestných minút. To je na obrancu výborné číslo. Bol štvrtým najvyťažovanejším obrancom, v jeho prípade môžeme povedať, že bol naozaj posilou.
Ivan Baranka – Spočiatku nevýrazný, časom patril medzi opory. Ku koncu sezóny patril medzi našich najlepších hráčov, škoda jeho nešťastného zranenia, ktoré utrpel v decembri. Bol druhým najaktívnejším strelcom spomedzi obrancov, získal po Sersenovi najväčší počet bodov (12). Ukázal veľký prehľad, nekomplikoval si situáciu.
Jonathan Sigalet – Postihol ho rovnaký osud ako Fostera. V 38 zápasoch získal iba bod, išiel s formou taktiež dole. Nebol produktívny, dopustil sa niekoľkých chýb. Jeho odchod bol pre neho vykúpením. Na KHL to tento rok nebolo.
Martin Štajnoch – Štajnoch zo svojej kvality oproti minulým sezónam trošku stratil. Chýbalo mu viac jednoduchých riešení, najmä pod tlakom súpera. Nevyhol sa tiež niektorým chybám, ktoré predchádzali gólom v sieti Slovana. Mal už rozhodne aj lepšiu sezónu.
Vladimír Mihálik – Rovnako aj náš najvyšší bek nemal zrovna optimálny začiatok. Od trénera Čadu mal však dostatok priestoru a neskôr aj od Matikainena. Jeho nástup formy zabrzdilo nešťastné zranenie. Vytknúť mu však musíme málo hry do tela, na ktorú má parametre. Napriek tomu nesklamal, ale ani neoslnil.
Ján Brejčák – Silný na puku a tretí najčastejšie „hitujúci“ obranca Slovana. Tiež však niekedy volil nešťastné riešenia a mal by si uvedomiť, že menej je niekedy viac. Mal momenty, kedy si mal namiesto súpera, ktorého chcel silou mocou naraziť na mantinel, viac všímať puk.
Lukáš Kozák – Prišiel z extraligy s výbornými číslami. V sedemnástich dueloch je však zisk jediného bodu žalostne málo. K tomu si pripísal päť mínusiek. V defenzíve nepohorel, chcelo to však viac aktivity smerom dopredu.
Kurtis Foster – Pre nás najväčšie sklamanie sezóny. Čakali sme rozhodne viac bodov, neoslnil ani v hre dozadu. Tam sa navyše dopustil niekoľkých kardinálnych chýb, najmä na začiatku sezóny. Po osemnástich zápasoch napokon došla vedeniu Slovana trpezlivosť a ukončilo Kanaďanovi zmluvu.
Patrik Luža – Pred sezónou sme si želali, aby dostal viac príležitostí a dočkal sa. Stále sa iba učí, tieto skúsenosti ho posunú dopredu. Výborne korčuliarsky vybavenému mladíkovi chýbal k lepšej známke iba nejaký gól, ale z jeho hry máme dobrý pocit. Najmä do budúcnosti.
Útočníci
Andrej Šťastný – Člen tzv. „checking line“ neoslnil tak, ako v prvej sezóne. Vtedy sa sťažoval na málo priestoru, teraz ho dostal. Góly a schopnosť rozhodovať zápasy od Andreja čakať asi nemôžeme, jeho prednosťou je však dobrý forčeking. Rozdal 25 „hitov“, 7 bodov v 43 zápasoch je na útočníka s jeho úlohami priemerných. Najlepšie mu vyšiel záver sezóny.
Štefan Ruzička – Odohral iba jedenásť zápasov, v ktorých dvakrát skóroval a pridal rovnaký počet asistencií. Na kanoniera jeho formátu to bolo málo. 30 – ročný rodák z Nitry má už najlepšie sezóny za sebou.
Mário Bližňák – Trápil sa od začiatku sezóny, nevychádzalo mu takmer nič. Prehrával každé druhé vhadzovanie, v tej činnosti si taktiež pohoršil. V 28 zápasoch nedal ani jeden gól, pripísal si dve asistencie. Aj preto sa musel sťahovať do Plzne ešte pred druhou polovicou sezóny.
Ladislav Nagy – Jednoznačná hviezda sezóny. Líder štatistík, najvyťažovanejší hráč celého mužstva. Skvelý začiatok, priemerný stred, výborný záver. Nagy sa rozlúčil tak, ako sa na hráča jeho formátu patrí, v zápase s Jokeritom ukázal svoju genialitu. Práve po fauloch na Nagya hral Slovan presilovku najčastejšie v celej sezóne. Pri negatívnej šnúre mužstva sa síce občas uchyľoval k prílišnému individualizmu, rýchlo však pochopil, že tadiaľ cesta nevedie. V každej inej súťaži okrem NHL a KHL ho bude škoda, „Maďar“ to jednoducho stále vie.
Peter Ölvecký – Platí pre neho to isté, čo pre Bližňáka. Viac sa trápil ako hral, odohral polovicu zápasov. Jeho forma išla oproti vlaňajšku smerom nadol.
Žiga Jeglič – Flegmaticky pôsobiaci útly Slovinec patril k prekvapeniam. Vyšiel mu úvod sezóny aj stred, trošku sa ustálil v závere. Na svedomí to však určite má aj zranenie, ktoré ho postihlo. Ukázal však šikovné ruky, skvelú strelu zápästím, divákov potešil aj schopnosťou presadiť sa v samostatných nájazdoch. Je prispôsobivý, svedčala mu hra s krajanom Tičarom, Nagyom, Netíkom či Bartovičom. Stal sa najlepším hráčom Slovana v hodnotení plus/mínus (+4). Nás Žiga rozhodne potešil, aj keď viac potlesku sa v sezóne ušlo inému Slovincovi.
Dominik Rehák – Dostal šancu iba v desiatich zápasoch, stihol však streliť prvý gól v KHL. Vzhľadom na svoje vek splnil to, čo sa čakalo. Veľa korčuľoval, bojoval. Budúcnosť má iba pred sebou.
Mário Lunter – Nemožno mu vytknúť, že by nechcel, nesnažil sa… Ale v 31 zápasoch vystreliť na bránku iba 19-krát je málo. A to aj pre hokejistu v jeho veku. Nabral však skúsenosti, čo mu v ďalšom raste môže iba prospieť.
Rok Tičar – Zo začiatku nenápadný, potom sa vypracoval na jednu z opôr. Spolu so Sersenom získal titul železného muža sezóny, obaja chýbali iba v jednom zápase. Tičar má skvelé myslenie a šikovné ruky, navyše je veľmi kompatibilný do každej lajny. Stal sa najlepším nahrávačom mužstva (19) a svoju ekvilibristiku neraz ukázal aj v nájazdoch. Mal byť posilou a svoju rolu naplnil. Pre nás jedno z príjemných prekvapení. Spolu s Jegličom sa stal navyše jediným hráčom, ktorý mal v tabuľke plus/mínus pozitívnu bilanciu (+1)
Tomáš Rachůnek – Prišiel, videl, odišiel. Deväť zápasov, nula bodov, tri mínusové body. Viac slov netreba.
Patrick White – Dopadol ešte horšie ako Rachůnek. Rovnako bez bodu, avšak odohral o sedemnásť zápasov viac. Povesť, ktorá ho sprevádzala z extraligy nenaplnil ani náhodou.
Matt Murley – Nazbieral 24 bodov, rovnako ako Netík. Murleymu však stačilo odohrať o desať zápasov menej. Napriek tomu si vedenie od tohto Američana sľubovalo viac. Ukázal však, že góly strieľať vie, mal sa však o tú streľbu pokúšať viac. Bol napriek tomu štvrtým najlepším hráčom práve v štatistike percentuálneho vyjadrenia streľby. Herne nesklamal, no mohol ukázať viac.
Tomáš Netík – Netíkovi vyšiel stred sezóny a čiastočne aj záver. V úvode pendloval medzi útokmi, postupne si našiel miesto. Najviac mu svedčala spolupráca s Jegličom a Tičarom. Niekoľkokrát mužstvo podržal dôležitými gólmi, niekedy však zbytočne volil strelu namiesto prihrávky lepšie postavenému hráčovi. S Murleyom sa delí o tretiu priečku v produktivite mužstva.
Milan Bartovič – Vodca kabíny, líder i mimo nej. Mal to ťažké, v náročnej sezóne musel riešiť množstvo vecí aj mimo ľadu, čo mu nie vždy prospelo. Napriek tomu „neodflákol“ jediné striedanie, išiel príkladom. Chýbalo nám však viac pukov do jazdy pre kapitána, kedy by využil svoje rýchle nohy.
Libor Hudáček – Obľúbenec Generálneho manažéra Maroša Krajčiho, ktorý s ním v polovici sezóny stratil trpezlivosť a poslal ho do „polepšovne“. Pomohlo. Libor sa vrátil sebavedomejší, zrelejší a najmä odvážnejší. Výsledkom je výborná forma v závere sezóny, ktorou si pootvoril reprezentačné dvierka. Strelil desať gólov a nazbieral rovnaký počet nahrávok, čo nie je veľa, pri bodovej mizérii Slovana však mu tieto čísla vyniesli siedme miesto medzi najlepšími.
Andrej Kudrna – Šikovný útočník, ktorý mohol dostať viac priestoru. Odohral 21 zápasov, pripísal si tri body za gól a dve asistencie. Aj on sa v zápasoch, v ktorých nastúpil, snažil viac sústrediť na to, aby niečo nepokazil, čo mu bránilo rozviť svoje prednosti.
Michal Vondrka – Nebolo to ideálne od začiatku sezóny, Vondrka doplatil na to, že práve v domácich zápasoch to Slovanu nešlo. Najtvorivejší forward za minulé sezóny mal rovnako ako celé mužstvo zviazané ruky, napriek tomu nazbieral v 45 zápasoch 19 bodov. Nebol to však Vondrka z prvých dvoch sezón. Nevedno, akú rolu zohrali na jeho psychike meškajúce mzdy, pravdou je, že v národnom mužstve počas prestávky to bol ten Vondrka, akého si Slovanisti obľúbili.
Václav Nedorost – Škoda jeho zranenia. Poctivý center, výborný v defenzíve, silný pred bránkou. Aj on mal pomalší rozbeh, do spomenutého zranenia však rástol každým zápasom. Stal sa najlepším v štatistike percentuálneho vyjadrenia úspešnosti streľby, čo je jediné prvenstvo, ktoré niektorý z útočníkov dokázal uchmatnúť Nagyovi.
Tomáš Surový – Útočník, ktorého by sme s miernou dávkou irónie hodnotiť aj ako obrancu. Avšak práve v bránení sa ako útočník veľmi neosvedčil. Pri zastupovaní zranených obrancov si počínal výborne, zblokoval množstvo striel, nazbieral však 20 mínusových bodov, čo je po Sersenovi druhé najvyššie číslo. Aj táto dôležitá štatistika napovedá o tom, prečo Slovan skončil v tabuľke na spodných priečkach.
