Pre Rodingera bol Slovan najlepším krokom v živote, jeho prvá cesta na novom Tehelnom poli bude viesť do kotla
Futbalový Slovan má niekoľko bývalých hráčov, pri menách ktorých sa fanúšikom oživia krásne spomienky. Doba, kedy belasý dres obliekal Dominik Rodinger, bola pre fanúšikov jednou z tých krajších. Slovan sa v tom čase po opätovnom návrate do najvyššej súťaže tretím rokom snažil v lige dostať tam, kam patrí. Na vrchol. Podarilo sa mu to v sezóne 2008/09, kedy získal majstrovský titul so ziskom 70 bodov. Rodinger prišiel do Slovana rok predtým a ihneď si získal srdcia fanúšikov. Práve na konci sezóny 2007/08 sa do ich sŕdc zapísal nezmazateľným písmom. Súťažný rok vtedy Slovan uzatváral na ihrisku odvekého rivala v Trnave a Dominikovo priezvisko sa po tomto zápase premenovalo na „Bratinger“. Nielen o tom sme sa so sympatickým brankárom rozprávali v našom ďalšom návrate v rubrike, „čo dnes robia bývalí Slovanisti“? Dominik nás na úvod rozhovoru prekvapil tým, že poznal náš web a pravidelne ho navštevuje. Aj to svedčí o tom, že jeho spomienky a minulosť, budú so Slovanom navždy späté.
Z ihriska za kancelársky stôl
Začneme hneď tým, čomu sa v rubrike prioritne venujeme. Takže čo dnes robí Dominik Rodinger?
„Ja som sa po návrate z Banskej Bystrice, kde som ešte pôsobil minulý rok, dostal k práci športového riaditeľa českej futbalovej hráčskej asociácie. Pred tromi či štyrmi mesiacmi som tiež dostal ponuku z FK Chmel Blšany, kde robím športového riaditeľa. Takže okrem práce v klube pracujem aj ako zástupca akýchsi futbalových odborov.“
Čo táto práca obnáša?
„Zoznamujem hráčov s ich právami. Ak niekto hráčovi dĺži peniaze, predávam to Markéte Haindlovej, ktorá je predsedom asociácie a tá to ďalej posúva právnikom. Ak niekto nemá angažmán, alebo zháňa kondičného trénera, nemá kopačky, alebo nemá mužstvo a nemá kde trénovať, tak klub sa obráti na mňa, pretože ja musím potom pomôcť. Pracujem aj v lete a cez víkendy. V zime a v lete organizujeme pre hráčov, ktorí nemajú zmluvy, štrnásťdňové futbalové kempy. Mám to celé na starosti. Hráči u nás trénujú pod dohľadom trénerov, hráme aj zápasy. Manažéri jednotlivých klubov sa práve na týchto hráčov chodia pozerať a vyberajú si. Takže som vlastne akousi spojkou medzi hráčmi a hráčskou asociáciou. V Blšanoch je toho na práci až až, tam mám toho na starosti viac. Od fungujúcich tréningov, ktoré vediem, až po komfort pred diváka. Starám sa teda aj o to, aby boli napríklad na zápasoch párky.“
Priniesla vaša snaha v ČAFH už aj nejaké ovocie?
„My máme štatistiky, podľa ktorých si až 90% hráčov nájde vďaka spomínaným kempom zamestnávateľa. Takže ak máme 20 hráčov, tak 17-18 si nájde klub. Môžem spomenúť napríklad Mária Ličku, ktorý sa takto dostal z tretej ligy do Istres, Martin Fenin rovnako, alebo Fernando Neves, ktorý sa bez zmluvy dostal do Příbrami. Mohol by som menovať veľa ďalších.“
Slovan a jeho minulosť
Ako si po nejakom čase spomínate na pôsobenie v Slovane?
„Ak sa ma niekto opýta na Slovan, poviem hneď, že to bolo najlepšie angažmán, aké som kedy zažil. Do doby, kým prišiel pán Kmotrík, tak sme boli skvelá partia. Mišo Hanek, Ľubo Meszároš, Peťo Černák, Palo Masaryk, Samo Slovák, toto boli ľudia, na ktorých nikdy nezabudnem. Každý štvrtok sme sa u Miša Haneka stretli na záhrade, ten hral na gitaru. V Davidovi Bičíkovi, ktorý vtedy so mnou v Slovane bol, som našiel skvelého kamaráta, sme v dennom kontakte. Tak ako aj v ostatných chalanoch. Slovan bol pre mňa najlepším krokom vo futbalovej kariére a dá sa povedať, že aj v životnej. Zažil som tam titul, hral som poháre, takže dodnes sledujem dianie okolo klubu. Aj prostredníctvom vašej stránky. S niektorými chalanmi som v kontakte aj z radov fanúšikov.“
Ktorý zápas vám najviac utkvel v pamäti? Bol to ten v Trnave, kde ste chytili penaltu Hruškovi a Slovan potom dominoval nielen v zápase, ale v pamätnom súboji fanúšikov aj na tribúnach?
„Určite áno. Bol to môj druhý zápas za Slovan. Okrem penalty som chytil asi ďalšie tri či štyri šance domácich. Potom Samo Slovák vyškolil troch frajerov a zavesil. Vyhrali sme 1:0 a bol to fantastický zážitok. Okrem toho si samozrejme spomínam na titul, ale to už bola iná atmosféra. Do Slovana prišli hráči z Artmedie a kabínu to svojim spôsobom ovplyvnilo. Ale ten rok a pol, keď bol majiteľom pán Černák, som si každý zápas neskutočne užíval. Aj keď som sedel a chytal David Bičík. Tešil som sa od rána do večera.“
Slovan a jeho súčasnosť
Boli ste sa pozrieť aj na nejakom zápase?
„V nedávnej minulosti nie, ale pred rokom sme ešte proti Slovanu hrali, keďže som pôsobil v Banskej Bystrici. Osobne som sa však pozrieť nebol. Jeden z dôvodov je aj ten, že sa hrá na Pasienkoch. Ja som si k nim nikdy nejaký hlbší vzťah nenašiel. Zažil som Tehelné pole a to má svoje kúzlo. Ale v kontakte som napríklad aj s Tomášom Cho, manažérom pre médiá, voláme si a píšeme, ale osobne som na zápase nebol. Ale verím, že keď sa postaví nové Tehelné pole, tak sa na otvárací ceremoniál, alebo podobnú slávnosť dostanem.“
Bude nový štadión aj novou vzpruhou pre Slovan?
„Stopercentne. Ale ťažko povedať, ako to vnímajú noví hráči, ktorí nezažili tú dobu, keď sme tam boli my. Postup do prvej ligy a potom tie nezabudnuteľné chvíle. Z tých hráčov tam je už len Maťo Dobrotka. Neviem, ako to napríklad berú hráči ako Fero Kubík a podobní. Oni síce na Tehelnom poli hrali, ale nikdy tam nemali zázemie. Takže nový štadión bude samozrejme väčšou vzpruhou pre tých rodených Slovanistov, ktorý tam hrávali a rovnako aj pre fanúšikov, ktorí keď prídu, tak si budú môcť povedať, že tu je náš domov. Tehelné pole má svoju neopakovateľnú atmosféru a tí, ktorí ho zažili, sa budú veľmi tešiť, keď bude hotové.“
Slovan a jeho budúcnosť
Ak teda sledujete Slovan, ako vnímate súčasnú situáciu?
„Je nutné, aby sa vytvorila nejaká fungujúca štruktúra. Je dobré, že sa teraz vracajú do Slovana hráči ako Dušan Tittel, Vlado Kinder, Laco Pecko a ďalší. Tí tam musia byť. A preto musí byť aj štadión. Hráči nemajú ten svoj dom, alebo hrad, hrajú v azyle. Ja viem, že keď bude štadión, tak sa Slovan nenechá zahanbiť, najmä fanúšikmi. Sú najlepší na Slovensku, čo si budeme hovoriť. Verím, že nové Tehelné pole ich vráti nazad na tribúny. Keď sme tam hrali my, chodilo na nás 10- 12 tisíc divákov. Nie je možné, že ich je zrazu 700-800. A to je jednoznačne vinou toho, že Slovan nehrá doma. Ak sa toto podarí, pôjde všetko smerom hore. Aj futbal.“
Ako ste vnímali českých trénerov, ktorí v poslednom období zasadli na trénerskú lavičku? Či už to boli Jarolím, Straka, či Chovanec?
„Neviem, čo k tomu viedlo pána majiteľa, s kým sa o tom radil. Ale najlepšia atmosféra, ktorú som ja zažil bola vtedy, keď boli na Slovane Laco Pecko a pán Dušan Uhrín. Málokto si spomenie, že Dušan Uhrín vôbec trénoval Slovan. Ale to je otázka na vedenie, nie na mňa. Ale Slovan by mali trénovať tréneri, ktorí majú k nemu vzťah. Aj Sparta, či Slávia v Čechách, sú na tom rovnako. Srdcu neporučíte a ľudia s minulosťou, ktorá je natrvalo u nich spojená so Slovanom, by sa tam mali vracať. Trénerstvo nie je len práca. Netvrdím, že Straka, Jarolím či Chovanec to brali práve tak, že si išli iba zarobiť, ale Slovan by mali trénovať práve takí páni ako Slovák, Pecko, Tittel, Kinder, Majoroš a podobní. Teda hráči, ktorí pre klub niečo urobili a majú ho v srdci.“
Čo by ste chceli záverom popriať a zaželať Slovanu a jeho fanúšikom?
„Ja som vlastne nemal nikdy možnosť poďakovať im. Takže aj týmto by som chcel vyjadriť vďaku všetkým, ktorý sa o mňa starali od prvého dňa. Nikdy nezabudnem na prvé stretnutie na tlačovej konferencii vedenia s fanúšikmi. Doteraz mám zimomriavky z toho, keď na konci všetci vstali a začali spievať hymnu Slovana. To bol neskutočný moment. Mal som iba dvadsať rokov, pre mňa to bolo niečo fantastické. Takže všetkým, ktorí sa o mňa starali, naozaj zo srdca ďakujem. A čo popriať klubu i fanúšikom? Jednoznačne nové Tehelné pole. Verím, že sa dostanem na otvorenie a moja prvá cesta bude viesť do kotla. Už som to niekedy povedal, že keď som stál v bránke, tak som nahlas spieval chorále s nimi. Vždy som bol s fanúšikmi. Takže chcel by som si to skúsiť aj s nimi a zažiť tú atmosféru aj z inej strany.“
FOTO: SITA, TASR
